Ako si dúfal, že sa nám v skanzene páčilo, tak mne určite. Pozrela som si všetko aj takým tým praktickým pohľadom ženy. Tie hlinené dlážky ... asi sa len pozametali, žiadny mop:-) A malé detičky sa na nich učili chodiť najskôr po 4, neskôr po 2. Hygiena vtedy asi nebola to prvoradé. Ale zas asi ani nepoznali alergie. Ani koronu:-). Zato iné choroby áno. Miki, dobre tam bolo, vďaka.
(hlinene dlazky som zazil u babky na Gemeri. Chudobna vdova po banikovi, ktoreho zavalilo v praci. Ostala so 6 detmi. Pat dcer a najmladsi syn, ktoreho si otec ledva stihol "uzit"...)
sa našli šikovní, remeselne zdatní ľudkovia. Nemali na výber príliš mnoho druhov stavebného a iného materiálu, ani prostriedkov zadovážiť si tie kvalitnejšie, ako je to dnes, funkčnosť bola na 1. mieste.
No a príroda bola tou ,,najzhovievavejšou" inšpirátorkou. Tie strechy domčekov a ostatných budov sú, naozaj, obdivuhodne usporiadané...
Pri pohľade na jednotriedku, som si všimla, že na tých dobových laviciach neboli tie ,, otvory" pre kalamáre. Dosky mali mierny sklon, takže tie fľaštičky s atramentom mohli z nich aj skĺznuť...
inšpirátorka príroda ...som kdesi čítal, že africký černosi nevedeli až do príchodu Európanov stavať pravouhlé domy. Všetky ich obydlia sú ( boli) okrúhle. A prečo? No preto, že v prírode pravý uhol neexistuje.
ale ja by som pravý uhol v prírode možno aj objavila... Síce nie v architektonickom zmysle, ale tak, ako mini-inšpiráciu...
Stromy s niektorými vetvami, na ktoré naväzujú iné vetvičky, môže sa stať, že vytvoria ten 90 stupňový uhol, už odpílené či vyrúbané kmene stromov, nahádzané na seba, ktoré si poprekladali ako takú stavebnicu a jeden z nich, uvidel tú kombináciu a zvolal niečo na spôsob. ,, Éj, bisťu, skúsime to na ,, hranato ! "
:-)
Ja som pri tej inšpirácii prírodou myslela skôr na výber stavebného materiálu. ( Slama, hlina, drevo a pod. )
Sa možno budete čudovať, ale postaviť "pravouhlý" dom je technicky jednoduchšie ako postaviť "okrúhly". Napriek tomu černosi v Afrike, ale aj Eskimáci (igloo) empiricky prišli na to, že "okrúhle domy sú staticky stabilnejšie. Totižto na afrických púštiach a krajnom severe bývajú silné vetry až víchrice. Konštrukcia "okrúhleho" domu je staticky odolnejšia voči "posúvajúcim silám" (terminus technicus), pretože vietor okolo takejto konštrukcii "obteká". Pri pravouhlej konštrukcii sa vietor do steny opiera plnou silou. Btw., snažil som sa písať zrozumiteľne aj pre laikov.
nevysvetľuje, že prečo okrúhle domy stavali a stále stavajú aj pralesní černosi a prečo je to viac - menej africká špecialita v Ázii, v Tichomorí, alebo v Južnej Amerike si domorodci stavajú tzv. dlhé domy, v podstate pravouhlé
Nie je to africká špecialita, viď severoamerické indiánske "típí", aziatské kožené stany, atď., všetko na okrúhlom pôdoryse. Pôvod môže byť africký, pretože pôvod človeka je africký (územie dnešnej Etiópie) a odtiaľ človek "kolonizoval" planétu Zem. Okrúhle pôdorysy sa už ako exatne počítané stavby preniesli do modernej doby, napr. okrúhle pôdorysy fabrických komínov alebo chladiace veže atómových elektrární. A to výlučne preto, čo som spomínal vyššie - minimalizovanie odporu konštrukcie pred posúvajúcimi silami, ergo vetra.
čomu nerozumiete? vy píšete o obyvateľoch stepí , kde má kruhový tvar opodstatnenie, ja píšem o obyvateľoch pralesov, kde nemá. Spomedzi pralesných obyvateľov stavajú ( podľa môjho vedomia) kruhové chyže len africkí černosi. V iných častiach sveta nie.
Obidvaja rozumieme, o čo tu ide. Vy tvrdíte, že "okrúhle" chyže sú africká džungľová špecialita a ja hovorím, že okrúhle obydlia nájdeme kade - tade po celom svete. Napríklad aj v lesoch Severnej Ameriky.