Mal z nej byť zrejme po rekonštrukcii luxusný hotel.
Moja ďalšia cesta od lanovky teda šla na opačnú stranu, zo smeru od Žiliny pri Pasekách doprava. Aj tu sa mohutne ťaží drevo, pri ceste sú haldy guľatiny a stroje.
Prechádzam okolo nového hotela pod Sokolím a po pár zákrutách za zjaví prvá silueta žltej budovy.
Tá žltá. Taká nová, a už chátra.
Keby som tadiaľto nešiel už viackrát (na konci cesty je môj obľúbený wellnes), na Černobyľ by som túto budovu určite netipoval. Priam žiari novotou, ale z mne neznámeho dôvodu nikdy neprivítala hostí.
Pokračujem ďalej a kúsok za zákrutou odparkujem auto.
Ale ešte sa vrátim pod zákrutu. Vidím tam vchod na terasu pod budovou. Patrí sa ju preskúmať, či sa nebude dať vstúpiť do budovy.
Nie, z terasy sa do budovy vojsť nedá. Možno mala slúžiť na parkovanie.
Cestou nahor zbadám vyvalené dvere. Ale tiež nejde o vchod do budovy, len do nejakého garážového priestoru.
Nadišiel čas pozrieť si budovy z hornej cesty.
Celkom ma prekvapuje, že som nikde nevidel nejaký majestátny hlavný vchod.
Prechádzam popred budovu. Obísť ju následne zľava je celkom problém kvôli zarastenému terénu. Tak aspoň urobím pár snímok.
Čo sa dalo, sme popozerali.
Čaká ma ešte konečná vo Vrátnej, odkiaľ chodí zmodernizovaná kabínková lanovka do Snilovského sedla. Žiaľ, hlavná chata od prírodnej kalamity presne spred 7 rokov (21. júl 2014) je len vizuálnym koloritom prostredia. Spolu s priľahlými chatami mala byť súčasťou tohoto článku. Mala...
Lenže krátko po odbočke doprava ma zaujal tento obrázok... Chata vo Vrátnej chvíľu počká.
Tá chata v popredí ma sprvoti nezaujala. Až neskôr sa z nej vykľul černobyľský klenot.
Zaujal ma dom vpravo z prepadnutou strechou. Jasný Černobyľ.
Odparkujem na kraji cesty a prichádzam bližšie.
Tú prvú si stále veľmi nevšímam. Idem dozadu k ruine. V nasledujúcich obrázkoch ju predstavím ako lego.
Tá stará. Jasná na prvý pohľad, cesty späť nieto.
Už som sa poberal k autu. Ale predsa som len hodil očkom po dome pri ceste.
No, nevyzerá to celkom tip - top.
Tá novšia. Na prvý pohľad sa nezdala.
Vchádzam na terasu od cesty.
Vraciam sa na druhú stranu chaty. Je tam veranda, tadiaľ sa možno dá vojsť dnu.
No, keď som už tu, prezriem si aj interiér. Sprevádza ma neviditeľný realitný maklér...
Izby sú prázdne, hygienické miestnosti zdevastované. Do pivnice vedie prekážkový beh a schody na poschodie som nenašiel (ale ani nejako usilovne nehľadal. V takýchto priestoroch sa neradno prepadnúť)
Opúšťam toto neveselé prostredie.
Ešte pár obrázkov exteriéru a po tejto neplánovanej zastávke sa poberiem k druhému cieľu.
Nabudúce:
Hlavná Chata Vrátna a ešte pár v okolí.
