Slovenské Černobyle XVII. Lanovka z Vrátnej na Grúň (niektoré veci proste nechápem...)

Autor: Miroslav Galovič | 15.7.2021 o 2:55 | (upravené 15.7.2021 o 6:00) Karma článku: 10,86 | Prečítané:  4072x

V rámci černobyľského seriálu je toto druhá horská lanovka. Prvá bola v úplne prvej časti - sedačka z Podstrání na Martinské hole. Spomínal som ju aj nedávno v článku Hole Martinské (vysielače, veže, lyžovačka a chaty, chaty...).

Obe sme zažili ešte s malými deťmi viackrát aj osobne, na Martinkách sme absolvovali rozlúčkovú jazdu. No ale dosť bolo nostalgie, poďme do súčasnosti.

Dolná stanica lanovky.

Vo Vrátnej odbočujem smerom na Štefanovú. Čoskoro po pravej strane zbadám bývalé parkovisko pod lanovkou. Je plné pripraveného dreva na odvoz. Drevo je aj na druhej strane cesty, práve ho nakladajú na kamión. Budova dolnej stanice je celkom nenápadná.

Zaparkujem auto na blatistom teréne a vydávam sa okolo drevenej búdy smerom k lanovke.

Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďaľších rokoch.

Obrázky Pripjate s kolotočom či opustenými ulicami a rozpadajúcimi sa panelákmi.

Fascinuje ma urbex, tie naše "slovenské Černobyle". Ktoré ani nepotrebovali žiadnu explóziu. Len sa znenazdajky stali opustené a pomaličky chátrajú...

Stručné fakty.

Lanovku začali stavať v roku 1967, do prevádzky ju uviedli v roku 1980. Ukončenie osobnej prevádzky bolo v roku 1997, ďalšie štyri roky ešte fungovala ako nákladná lanovka.

Teraz, 20 rokov od ukončenia prevádzky, vyberám sa na prehliadku.

Okolo budovy stanice.

Stojím pred zaslepeným východom zo stanice. Po nakuknutí do budovy sa poobzerám aj po okolí. Je tu kotúč s nejakým žltým káblom či topánka, čo nemá páru.

Výsekom lesa vedie trať lanovky. Stožiare sú neporušené, ostalo aj lano a sedačky.

Tu už viac nenašpekulujem. Schodmi na druhej strane schádzam dolu.

Z tejto strany budovy sú jedny dvere a jedny nedvere.  Načim preskúmať.

 

Čo bolo za dverami.

Dvere sú mierne pootvorené. Opatrne ich za okraj otváram dokorán, kľučka je zababraná nejakým sajrajtom. Vchádzam do celkom priestrannej izby.

Hneď ma upúta sedačka - krikľavé kreslá a gauč. Na stolíku sú rozbité fľaše koniferky, zrejme sa tu diali mejdany. Na druhej strane je nábytok, akási skriňa s poličkami. A hlavne stolík plný reklamných prospektov slovenských jaskýň. Tiež je tu kalendár z roku 2006. Prevádzka lanovky ale skončila o 5 rokov skôr. Možno tento útulok využívali lesní robotníci.

Svedčil by tomu aj pracovný mundúr, pohodený v kumbále za izbou. V rohu je aj pohodená stará chladnička. Opúšťam túto miestnosť. Vedľa je ešte jedna, len už bez dverí,

Čo bolo za nedverami.

Druhý priestor je bez dverí. Vchádzam cez malý vestibul, kde vyplaším čiernu mačku. Sú tu ďalšie nedvere doprava. Okolo kopy neoporiadku prichádzam do miestnosti so sprchovacím kútom a pisoármi.
 

Vraciam sa do vestibulu a pokračujem rovno. Na konci sú dve kabínky pre prípady, keď pisoár nestačí. A samozrejme, pre dámy.

Opúšťam tento toaletno - hygienický kútik a poobzerám sa ešte po okolí.

 

Čo bolo pod stanicou.

Ešte pohľad na schody a vraciam sa na parkovisko. Sú tu ešte dva poklady a samozrejme drevo, drevo, drevo....

Prehliadka dolnej stanice je ukončená.

Teraz by to chcelo sadnúť na sedačku a zdokumentovať hornú stanicu.

Upps..

Dnes to už nedám. A ešte mám v pláne "uloviť" ďalšie vrátnianské Černobyle.  navyše je daždivo, zajtra má byť krajšie počasie. Zoberiem aj parťáka a vyjdeme na Grúň.

 

(tuto si môžete pozrieťnáš výšľap k hornej stanici lanovky).

 

Horná stanica lanovky.

Spolu s parťákom sem prichádzame od chaty na Grúni. Už od nej bolo vidno budovu. Opäť najprv urobíme "okružnú jazdu".

Okolo budovy stanice.

Na rozdiel od dolnej stanice tu sme sa dostali aj dovnútra.

V útrobách stanice.

Opäť tu je koleso s navinutým lanom. Po pravej strane je akási miestnosť, v ktorej už nič nie je. A tiež materiál do zberných surovín. Len jeho odnos by bol zrejme komplikovaný...

Tadiaľto by sme sa doviezli.

Stanicu máme preskúmanú. Na záver ešte pozrieme, kadiaľ by sme prišli a čo tu zostalo z lanovky.

Prehliadka lanovky končí.

Vždy, keď spracujem nový Černobyľ, kladiem si otázku.

Prečo?

Niekedy sú príčiny a súvislosti jasné, teraz ale neviem.

Majetkové spory? Neefektivita ? (neviem, ale keď sme sa vozili my, turistov bývalo dosť). ???

 

Súbežne vychádza:

Túra so štvornohým parťákom medzi oboma stanicami pod názvom "Lanovkou z Vrátnej na Grúň. Upps...  (snívajte s nami. Pôjdeme pekne po svojich)"

 

Nabudúce:

Vo Vrátnej som "ulovil" objektov viac. Budú čoskoro spracované ako časti XVIII (Chata Vrátna a chaty v okolí)  a XIX (bývalá Reštaurácia pod Sokolím a dve chaty, ktoré som objavil náhodou).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Jány bojuje o druhé finále, Gelle bol suverénny

Sledujte 10. deň olympiády minútu po minúte.

Dobré ráno

Dobré ráno: Účty si už vybavujú aj prokurátori

Spor v silových zložkách ďalej eskaluje.


Už ste čítali?