Kraj, kde nič nie je XI. Stará Ľubovňa. Posledný skanzen na tripe.

Autor: Miroslav Galovič | 29.11.2020 o 22:00 | Karma článku: 6,58 | Prečítané:  2322x

Dnes máme v rámci východného tripu posledný skanzen. Dávnejšie som spomínal, že na skanzeny mám slabosť. Máme ich na Slovensku 14, z toho v Kraji, kde nič nie je 5.

Tri z nich ste navštívili (vrátane dnešnej prehliadky) spolu s nami.

Aj dnes budeme informácie čerpať z knihy autorky Ivety Zuskinovej Skanzeny z edície Kultúrne krásy Slovenska, vydavateľstvo DAJAMA, Bratislava 2008.

Táto publikácia uvádza 9 skanzenov, ktoré predstavujú minulosť všeobecne (Humenné, Nová Bystrica – Vychylovka, Pribilina, Bardejovské Kúpele, Zuberec – Brestová, Martin – Jahodnícke háje, Svidník, Stará Ľubovňa a menší gazdovský dvor Myjava – Turá Lúka) 5 skanzenov tematicky špecializovaných. (banské múzeum v Banskej Štiavnici, poľnohospodárske múzeum v Nitre, banský skanzen v Cigeli, lesnícky skanzen v Čiernom Balogu – Vydrove a včelárske múzeum v Kráľovej pri Senci).

Mne do kompletnej zbierky chýba ešte trojlístok Humenné (teraz sme ho mali trocha „od cesty“), gazdovský dvor v Myjave a Nitra.

 

 

No ale vráťme sa pod hrad do Starej Ľubovne.

Myšlienka výstavby expozície ľudovej architektúry v Starej Ľubovni sa zrodila  ešte začiatkom 70-tych rokov minulého storočia. Koncepciu výstavby expozície vypracovala Katedra urbanizmu a územného plánovania SVŠT v Bratislave pod vedením doc. Ing. arch. Rudolfa Steisa, CSc. Verejnosti bol skanzen sprístupnený v roku 1985.

Takže sa môžeme vydať cestičkou pomedzi roztrúsené stavby.  Najprv si pozrime mapku pri vstupe do skanzenu. Je tam okrem popisu objektov je pod strieškou v zubatom tieni aj jeho stručná charakteristika. Čísla objektov na plániku zrejme nebudú čitateľné. Nevadí, väčšinu si predstavíme.

Popri prechádzke medzi objektami si povieme pár informácií a zaujímavostí zo skanzenu.

Dominantou skanzenu je gréckokatolícky kostol z Matysovej, postavený v roku 1833, zasvätený Michalovi Archnjelovi.

Pravidelní účastníci nášho tripu vedia, že dreveným kostolíkom sme venovali dve časti. Tento ľubovniansky je deviatym do zbierky.

Zhluk vidieckych domov  pripomína malebnú podhradskú osadu a dokumentuje vývoj ľudového staviteľstva v okolitej oblasti. Zrubové drevené objekty pochádzajú prevažne z obdobia konca 19. až prvej polovice 20. storočia.

Desať obytných domov nachádzajúcich sa v expozícii dokumentuje rôzne architektonické a pôdorysné typy tejto oblasti. Najjednoduchší a najstarší pôdorysný typ bol dvojpriestorový dom, reprezentujúci dom pastiera v Litmanovej.

Najvýznamnejším znakom domu bolo jeho priečelie, preto ľudia v minulosti venovali veľkú pozornosť najmä vonkajšej výzdobe.

Jadrom domu, v ktorom sa sústreďoval život celej rodiny, bola izba. Spĺňala niekoľko funkcií: pripravovala sa tu strava, stolovalo sa tu, bola miestom denného aj nočného odpočinku.

Druhým priestorom domu bol pitvor s hlavným vchodom do domu. Pôvodne nevykurovaný priestor sa prenesením otvoreného ohniska, ústia chlebovej pece a neskôr aj postavením sporáka mení na kuchyňu.

Tretím priestorom bola komora, ktorá slúžila na odkladanie potravín, domáceho náradia a šatstva.

Goralský dom z Veľkej Lesnej patril obecnému richtárovi. Patril medzi bohatších gazdov, vlastnil kone a bričku, ktorou dopravoval záujemcov z okolia na najbližšiu železničnú stanicu do Podolínca.

Okrem roľníckych domov približujúcich tradičnú kultúru bývania a hospodárenia boli do skanzenu umiestnené i sezónne využívané objekty.

Narodenie dieťatka.

Rodička s dieťaťom ležala v posteli, ktorá bola od ostatného priestoru oddelená tzv. kútnou plachtou. Červená výzdoba a na nej napichané ihly mali dieťa a matku ochrániť pred zlými silami. Dieťatko kúpali v drevenom korýtku, do prvého kúpeľa prilievali babice svätenú vodu, aby ho ochránili pred všetkým zlým, čo by ho mohlo v živote ohroziť. Vodu z prvého kúpeľa vylievali na pekný stromček, aby dieťatko dobre rástlo. Okúpané natreli maslom, zavinuli do plátennej plienky a vankúša. S narodením dieťaťa súviselo množstvo povier a zvykov, ktoré mali dieťaťu zabezpečiť zdravý rast, šťastie a bohatstvo.

Vraveli sme si o zvyklostiach pri narodení dieťaťa. Po pár rokoch deti nastúpili do školy. Pokiaľ som spomínal, že skanzeny sú moja srdcovka, tak školy v nich zvlášť. Tu je to objekt číslo 10, ktorý je ale na tabuli označený ako „Rodinný dom z Údola“. Je až štvorpriestorový z roku 1947 a predstavuje posledné štádium dreveného domu v tejto oblasti. Možné je, že na školu bol prebudovaný neskôr.

Úmrtie

Od chvíle úmrtia sa v dome zastavujú hodiny, zastiera zrkadlo a pozostalí pripravujú svojho nebožtíka na poslednú cestu. V Kamienke žene obliekali odevné súčiastky zo sobáša, verili, že odev nevinnosti ochráni dušu pred ohňom očistca. Mŕtvemu do ruky vkladali peniaze, do truhly modlitebnú knižku a prípadne ďalšie osobné veci.

Súčasťou expozície sú aj technické stavby, ktoré reprezentujú zrubová kováčska vyhňa z Torysy, mlyn s valcovou stolicou z Malého Sulína a stolárska dielňa z osady Piľhovčík patriacej k obci Mníšek nad Popradom.

Mlyn zo Sulína

Pozostáva z mlynice a bytu mlynára. Expozícia mlynského zariadenia je  z obdobia po jeho modernizácii, kedy v 30-tuch rokoch 20. storočia polo pôvodné zariadenie kamenného mlyna prebudované na valcový mlyn.

Samotná mlynica je drevená stavba s jedným podzemným a dvoma nadzemnými podlažiami. V suteréne je umiestnené prevodové a hnacie zariadenie, zabezpečujúce chod celého mlyna. Na prízemí je samotné technické mlynské vybavenie – valcová stolica a lúpačka na krúpy. Uprostred priestoru je násypný kôš na obilie, z ktorého sa výťahom v drevených rúrach prepravovalo obilie hore do koša, odkiaľ padalo na valce. Valcami sa melivo viackrát premieľalo  a potom v osievacích skriniach v podkroví a na prízemí preosievalo na múku a šrot.

Mlyn pracoval po celý rok a mlel múku pre široké okolie. Len v čase žatvy mlynár urobil krátku prestávku nevyhnutnú na údržbu technického zariadenia.

Z číslovaných objektov nám ostal ešte jeden obytný dom a Kaplnka sv. Jozefa. Nech sa páči.

Iste ste si na vstupnej tabuli všimli, že niektoré objekty nie sú číslované ale označené veľkými písmenami. Mnohé z nich majú praktické využite – pokladňa, predajňa suvenírov, detský kútik či tvorivé dielne. Niektoré z nich si predstavíme.

Celkom na záver sme si nechali vecičky nečíslované ani nepísmenkované. Zvieratká, bylinky i detské zábavky.

Dúfam, že sa vám v Starej Ľubovni páčilo. Či už na hrade alebo v skanzene. Čo sme si nepozreli, je replika historického vojenského tábora, kde sa počas roka odohrávajú viaceré dobové predstavenia a rytierske turnaje.

Nabudúce uvidíte:

Čaká nás najrozľahlejší hrad strednej Európy – Spišský hrad. A keďže je rozľahlý, rozdelíme si prehliadku na dve časti. Najprv sa poprechádzame v exteriéri.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Ak by sa Fico a Pellegrini chceli vrátiť, nerobili by to lepšie (píše Samo Marec)

Nikam sme sa nepohli, len sa všetci dohádali.

Stĺpček Jakuba Fila

Zhovievavosť voči Matovičovi už vôbec nie je namieste

Premiér vydiera národ aj koalíciu.


Už ste čítali?