Kraj, kde nič nie je XI. Stará Ľubovňa. Posledný skanzen na tripe.

Autor: Miroslav Galovič | 29.11.2020 o 22:00 | Karma článku: 6,58 | Prečítané:  2321x

Dnes máme v rámci východného tripu posledný skanzen. Dávnejšie som spomínal, že na skanzeny mám slabosť. Máme ich na Slovensku 14, z toho v Kraji, kde nič nie je 5.

Tri z nich ste navštívili (vrátane dnešnej prehliadky) spolu s nami.

Aj dnes budeme informácie čerpať z knihy autorky Ivety Zuskinovej Skanzeny z edície Kultúrne krásy Slovenska, vydavateľstvo DAJAMA, Bratislava 2008.

Táto publikácia uvádza 9 skanzenov, ktoré predstavujú minulosť všeobecne (Humenné, Nová Bystrica – Vychylovka, Pribilina, Bardejovské Kúpele, Zuberec – Brestová, Martin – Jahodnícke háje, Svidník, Stará Ľubovňa a menší gazdovský dvor Myjava – Turá Lúka) 5 skanzenov tematicky špecializovaných. (banské múzeum v Banskej Štiavnici, poľnohospodárske múzeum v Nitre, banský skanzen v Cigeli, lesnícky skanzen v Čiernom Balogu – Vydrove a včelárske múzeum v Kráľovej pri Senci).

Mne do kompletnej zbierky chýba ešte trojlístok Humenné (teraz sme ho mali trocha „od cesty“), gazdovský dvor v Myjave a Nitra.

 

 

No ale vráťme sa pod hrad do Starej Ľubovne.

Myšlienka výstavby expozície ľudovej architektúry v Starej Ľubovni sa zrodila  ešte začiatkom 70-tych rokov minulého storočia. Koncepciu výstavby expozície vypracovala Katedra urbanizmu a územného plánovania SVŠT v Bratislave pod vedením doc. Ing. arch. Rudolfa Steisa, CSc. Verejnosti bol skanzen sprístupnený v roku 1985.

Takže sa môžeme vydať cestičkou pomedzi roztrúsené stavby.  Najprv si pozrime mapku pri vstupe do skanzenu. Je tam okrem popisu objektov je pod strieškou v zubatom tieni aj jeho stručná charakteristika. Čísla objektov na plániku zrejme nebudú čitateľné. Nevadí, väčšinu si predstavíme.

Popri prechádzke medzi objektami si povieme pár informácií a zaujímavostí zo skanzenu.

Dominantou skanzenu je gréckokatolícky kostol z Matysovej, postavený v roku 1833, zasvätený Michalovi Archnjelovi.

Pravidelní účastníci nášho tripu vedia, že dreveným kostolíkom sme venovali dve časti. Tento ľubovniansky je deviatym do zbierky.

Zhluk vidieckych domov  pripomína malebnú podhradskú osadu a dokumentuje vývoj ľudového staviteľstva v okolitej oblasti. Zrubové drevené objekty pochádzajú prevažne z obdobia konca 19. až prvej polovice 20. storočia.

Desať obytných domov nachádzajúcich sa v expozícii dokumentuje rôzne architektonické a pôdorysné typy tejto oblasti. Najjednoduchší a najstarší pôdorysný typ bol dvojpriestorový dom, reprezentujúci dom pastiera v Litmanovej.

Najvýznamnejším znakom domu bolo jeho priečelie, preto ľudia v minulosti venovali veľkú pozornosť najmä vonkajšej výzdobe.

Jadrom domu, v ktorom sa sústreďoval život celej rodiny, bola izba. Spĺňala niekoľko funkcií: pripravovala sa tu strava, stolovalo sa tu, bola miestom denného aj nočného odpočinku.

Druhým priestorom domu bol pitvor s hlavným vchodom do domu. Pôvodne nevykurovaný priestor sa prenesením otvoreného ohniska, ústia chlebovej pece a neskôr aj postavením sporáka mení na kuchyňu.

Tretím priestorom bola komora, ktorá slúžila na odkladanie potravín, domáceho náradia a šatstva.

Goralský dom z Veľkej Lesnej patril obecnému richtárovi. Patril medzi bohatších gazdov, vlastnil kone a bričku, ktorou dopravoval záujemcov z okolia na najbližšiu železničnú stanicu do Podolínca.

Okrem roľníckych domov približujúcich tradičnú kultúru bývania a hospodárenia boli do skanzenu umiestnené i sezónne využívané objekty.

Narodenie dieťatka.

Rodička s dieťaťom ležala v posteli, ktorá bola od ostatného priestoru oddelená tzv. kútnou plachtou. Červená výzdoba a na nej napichané ihly mali dieťa a matku ochrániť pred zlými silami. Dieťatko kúpali v drevenom korýtku, do prvého kúpeľa prilievali babice svätenú vodu, aby ho ochránili pred všetkým zlým, čo by ho mohlo v živote ohroziť. Vodu z prvého kúpeľa vylievali na pekný stromček, aby dieťatko dobre rástlo. Okúpané natreli maslom, zavinuli do plátennej plienky a vankúša. S narodením dieťaťa súviselo množstvo povier a zvykov, ktoré mali dieťaťu zabezpečiť zdravý rast, šťastie a bohatstvo.

Vraveli sme si o zvyklostiach pri narodení dieťaťa. Po pár rokoch deti nastúpili do školy. Pokiaľ som spomínal, že skanzeny sú moja srdcovka, tak školy v nich zvlášť. Tu je to objekt číslo 10, ktorý je ale na tabuli označený ako „Rodinný dom z Údola“. Je až štvorpriestorový z roku 1947 a predstavuje posledné štádium dreveného domu v tejto oblasti. Možné je, že na školu bol prebudovaný neskôr.

Úmrtie

Od chvíle úmrtia sa v dome zastavujú hodiny, zastiera zrkadlo a pozostalí pripravujú svojho nebožtíka na poslednú cestu. V Kamienke žene obliekali odevné súčiastky zo sobáša, verili, že odev nevinnosti ochráni dušu pred ohňom očistca. Mŕtvemu do ruky vkladali peniaze, do truhly modlitebnú knižku a prípadne ďalšie osobné veci.

Súčasťou expozície sú aj technické stavby, ktoré reprezentujú zrubová kováčska vyhňa z Torysy, mlyn s valcovou stolicou z Malého Sulína a stolárska dielňa z osady Piľhovčík patriacej k obci Mníšek nad Popradom.

Mlyn zo Sulína

Pozostáva z mlynice a bytu mlynára. Expozícia mlynského zariadenia je  z obdobia po jeho modernizácii, kedy v 30-tuch rokoch 20. storočia polo pôvodné zariadenie kamenného mlyna prebudované na valcový mlyn.

Samotná mlynica je drevená stavba s jedným podzemným a dvoma nadzemnými podlažiami. V suteréne je umiestnené prevodové a hnacie zariadenie, zabezpečujúce chod celého mlyna. Na prízemí je samotné technické mlynské vybavenie – valcová stolica a lúpačka na krúpy. Uprostred priestoru je násypný kôš na obilie, z ktorého sa výťahom v drevených rúrach prepravovalo obilie hore do koša, odkiaľ padalo na valce. Valcami sa melivo viackrát premieľalo  a potom v osievacích skriniach v podkroví a na prízemí preosievalo na múku a šrot.

Mlyn pracoval po celý rok a mlel múku pre široké okolie. Len v čase žatvy mlynár urobil krátku prestávku nevyhnutnú na údržbu technického zariadenia.

Z číslovaných objektov nám ostal ešte jeden obytný dom a Kaplnka sv. Jozefa. Nech sa páči.

Iste ste si na vstupnej tabuli všimli, že niektoré objekty nie sú číslované ale označené veľkými písmenami. Mnohé z nich majú praktické využite – pokladňa, predajňa suvenírov, detský kútik či tvorivé dielne. Niektoré z nich si predstavíme.

Celkom na záver sme si nechali vecičky nečíslované ani nepísmenkované. Zvieratká, bylinky i detské zábavky.

Dúfam, že sa vám v Starej Ľubovni páčilo. Či už na hrade alebo v skanzene. Čo sme si nepozreli, je replika historického vojenského tábora, kde sa počas roka odohrávajú viaceré dobové predstavenia a rytierske turnaje.

Nabudúce uvidíte:

Čaká nás najrozľahlejší hrad strednej Európy – Spišský hrad. A keďže je rozľahlý, rozdelíme si prehliadku na dve časti. Najprv sa poprechádzame v exteriéri.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Matovič vyhral na celej čiare

Čo si premiér odmakal, dostal Pellegrini zadarmo.


Už ste čítali?