Maradona. Jednoducho Diego Armando...

Autor: Miroslav Galovič | 26.11.2020 o 16:20 | Karma článku: 4,25 | Prečítané:  357x

Včera ma zarmútila jedna správa. Zarmútila, ale neprekvapila. Vo veku 60 rokov odišiel do futbalového neba Diego Armando Maradona. Jeho ruka tam je už 34 rokov...  

Pelé alebo Maradona? (po prvé)

 

Táto otázka už pripomína dilemu o vajci a sliepke. Kto bol (je) najlepší futbalista všetkých čias (dôležité je pýtať sa v tomto poradí). A aj "všetky časy" je hmlistý pojem. 

"Všetky časy"

Prvé dochované zmienky o hre podobnej futbalu sú z  Číny, zo spisov dynastie Han na prelome letopočtov. S loptovou hrou sa stretávame aj v starovekom Ríme či stredoveku, kde píše o ,,foot-balle“ Wiliam Fitzstephen v Dejinách Londýna z roku 1175. Hra sa tešila obľube ľudových más a prežila aj kráľovské zákazy.

Míľnikom boli roky 1846, kedy boli v Cambridgi sformulované prvé pravidlá futbalu, ktoré sa však nezachovali a 1863, kedy sa v Londýne stretli zástupcovia významných klubov a založili Anglickú futbalovú asociáciu – FA (Football Association).

Od roku 1900 je futbal súčasťou olympijských hier (ženy sa emancipovali v roku 1996).

Toľko krátky exkurz do minulosti. 

Čiže "všetky časy" môžme od prvej čínskej zmienky z prelomu letopočtov redukovať na dobu novodobých olympijských hier. A pre potreby tohoto článku "odstrihneme" aj prvú polovicu dvadsiateho storočia. 

Pelé alebo Maradona? (po druhé)

Takto väčšinou stojí otázka. 

Pri všetkej úcte k ostatným geniálnym futbalistom ako boli "old boys" Eusébio,  Alfredo di Stefano, Josef Masopust, ikony mojej mladosti Franz Beckenbauer či Johan Cruyff, géniovia 80-tych rokov Michel Platini, Ruud Gulit a Marko van Basten, či ikony už môjho syna Ronaldo (ten Brazílsky, ktorého dres si vybral) Luis Figo a Zinedine Zidane. 

No a samozrejme absolútni fenoméni posledného desaťročia Lionel Messi a Cristiano Ronaldo. Ten výpočet vychádza z "pokladnice" držiteľov Zlatej lopty a je vysoko subjektívny.

Prečo teda otazka stojí, ako stojí? 

Lebo. 

Inú odpoveď nepoznám. 

Medzi oboma futbalistami je generačný rozdiel 20 rokov. Napriek tomu prvý odišiel ten mladší. 

Má to svoju logiku. 

Jeho život bol omnoho turbulentnejší. Pelého nesprevádzali žiadne veľké škandály. Bol síce dvakát ženatý (ale čo uż to je v dnešnej dobe za škandál), od skončenia kariéry v roku 1977 sa angažuje ako veľvyslanec športu. 

To Diego mal toho "na rováši" viac. Nemanželský syn, politické angažovanie a podpora Fidela Castra či  Huga Chavéza, ale najmä viac ako dve desaťročia trvajúce kokainové eskapády. Jeho životný štýl sa odrazil na jeho zdraví, problémoch so srdcom či operácii žalúdka. 

Vyústili v posledných dňoch, kedy trpel depresiami, anémiou a dehydratáciou a podstúpil operáciu krvnej zrazeniny v mozgu. Jeho srdce to včera nevydržalo... 

Futbal je v Brazílii aj Argentíne náboženstvom. Tomu zodpovedá aj status oboch futbalistov, modly s prívlastkom "božský". A pocty, ktoré sa dostali Diegovi pri poslednej rozlúčke. Vyhlásený trojdňový štátny smútok, počas ktorého bude telo Maradonu vystavené v prezidentskom paláci v Buenos Aires. 

Niet pochýb, že podobných pôct sa dostane, až nadíde ten čas, aj Edisonovi Arantesovi do Nascimentovi. Ak by sa čitateľ futbalu neznalý (aj keď čo by tu robil?) podivil, jedná sa o Pelého rodné meno. 

Trocha sme sa zatúlali od pôvodnej otázky.

 

Pelé či Maradona ? (po tretie)

(pri všetkej úcte k zástupu ďalších futbalových géniov, už sa k tomu nebudem vracať). 

Za mňa Diego. 

Dôvody nie sú celkom racionálne. Hlavný je ten, že Diega som videl hrať naživo. Obrazne, "vyrastali" sme spolu, aj keď na iných kontinentoch. Bol odo mňa presne o 5 dní mladší. (Aj Pelé je škorpión. Ten ale o dvadsať rokov a dva dni starší). 

Paradoxne, aj ja som koketoval s futbalovou kariérou. Presne dva dni. Keď ma spolužiak nahovoril, aby som prišiel na tréning, že im chýba druhý brankár. Čo sa mi celkom pozdávalo. Mali sme vtedy Iva Viktora a Šaňa Vencela, o vzory núdza nebola, ale hlavný motív bol, že brankár toľko nemusí behať. 

Na druhý deň si ma na tréningu tréner "preklepol". A došiel k záveru, že či stojím v bráne alebo nie, vyjde za jedno. Ba trocha lepšie vychádzala prázdna brána. Na záverečnom pohovore bol tréner veľmi empatický (aj keď to slovo sme ešte nepoznali). Že je kopec iných športov, len na tikete športky ich je 49. Napríklad šach. 

Táto krátka životopisná odbočka hovorí o tom, prečo sme sa s Diegom nikdy nestretli na ihrisku.

A nemal som šancu zabrániť jeho gólom.

Pamätné Diegove pomníky. "Božská ruka" a Gól storočia.

Pamätné sú najmä dva, oba z majstrovstiev sveta v roku 1986 proti Anglicku. Diego bol v bielo modrom pruhovanom drese v Mexiku, ja v zelenom a maskáčovom v Novém Městě pod Smrkem... 

Oba góly sú jeho pomníkom. 

Negatívnym jeho "božia ruka". A tým v najlepšom svetle "gól storočia". Kedy z protihráčov urobil štatistov... 

Tu sú obidva pamätné zásahy.  

Včera ma zarmútila jedna správa. Zarmútila, ale neprekvapila. 

Diegov život bol kontroverzný, ale určite nie nudný. Symbolizujú ho tie dva góly, temné momenty striedané s geniálnymi. 

Nám, fanúškom futbalu,  prinášal radosť a potešenie. 

Ďakujeme, Diego Armando. Česť Tvojej pamiatke! 

 

Zdroje:

Životopisné údaje o Maradonovi a Pelém - wikipédia

futbalshviezdickou.sk - vznik futbalu

  
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Matovič vyhral na celej čiare

Čo si premiér odmakal, dostal Pellegrini zadarmo.


Už ste čítali?