Kde nebolo, tam nebolo... (1/?) (prosím nepliesť s Krajom, kde nič nebolo).

Autor: Miroslav Galovič | 21.11.2020 o 2:02 | (upravené 21.11.2020 o 2:24) Karma článku: 3,75 | Prečítané:  806x

Lebo tu toho je celkom dosť. Dnes napríklad domček, ktorý je šenk a zároveň logopedická poradňa. Zaujímavý podnikateľský zámer, čo poviete.

Pred domčekom rastie krásna kvetinka, ktorú opeľuje motýľ, ale len keď sa v tom šenku opije (motýľ neprešiel konkurzom. Doviedol ho sem protekčne Pali Hammel, ktorý našu rozprávku bude ilustrovať tromi pesničkami za pomoci Borisa Filana).

V domčeku je šenkár Myšiak s celou rodinkou (ten sa sem v rámci konkurzu vnútil ako inventár domčeka), logopedička pani Sova, ktorá sa tvári , že je múdra (a celkom dlho sa jej to darí), jej klienti koktavé prasiatko a račkujúci mravček.

Ďalej tu budú zamilovaní cínový vojačik s baletkou a single Karkulka, ktorá na baletku trocha žiarli. Navyše tu nemá ani starú mamu a vlka. Či? No a ešte mačky z mačacej planéty Pá a Pí.

Vidíte, že osadenstvo je taký mix zvieratiek a rozprávkových postavičiek. Dnešná rozprávka bude teda také Divadielko v tráve.

Tíško buďte, počúvajte. 2:02, správny čas na rozprávku.

Kde nebolo, tam nebolo, v krajine za siedmimi horami a štrnástimi dolinami (každý kopec mal dolinu na západe aj východe), kde sa nielen piesok lial a voda sa sypala, ale táto anomália sa týkala všetkého, čo bolo tekutô alebo sypkô. Stalo sa napríklad jednej vodnej púšti, že vyčerpaní námorníci doplávali do oázy a začali hltavo piť piesok zo studne. Alebo Karkulka piekla bábovku pre starú mamu a neopatrne vyliala celú múku. A v šenku si mravček dal nasypať už piate pivo...

 

Domček s kvietkami.

Hlboko v lese, na priestrannej lúke, sa v tráve nenápadne chúlil domček. Mala ho pani Sova ako špeciálny podnikateľský zámer. Šenk a logpedická poradňa zároveň. Lenže pani Sova, o ktorej sa stáročia šírili mýty a klebety, že je múdra (pritom ona len tak vyzerá) je v skutočnosti strašne spros... pardon, povedzme kulantne, nemúdra. Ako inak si vysvetliť, že svoj podnikateľský zámer nerealizovala v centre mesta, ale hlboko v lese. Ale napriek tomu si ju klientela našla. Ale o tom potom.

Ešte ale než vstúpime, všimnime si kvietky pred domčekom.

Všimnime si symbolu blesku. Áno, je to elektrický ohradník. Nie, nechráni kvetinku pred návštevníkmi. Naopak. Kvetinka je Adéla a ešte nevečerala. A samozrejme, každý zákazník, ktorého Adéla zožrala, znižoval tržbu v šenku. A keď mal ešte logopedickú vadu, škoda sa násobila...

Takto síce prišiel klient do šenku otrasený z elektrického šoku, pri ktorom nejeden získal aj logopedickú vadu a samozrejme hneď potreboval neutralizovať elektrošok speneným zlatistým mokom  (zasa nebola tá Sova až taká spros... nemúdra).

(pani Sova mala ale spásonosný nápad. Na pol roka ju presadila pred Univerzitu v Prešove. Po návrate je kvetinka striktná vegánka).

Nakuknime teda do šenkologopedického  domčeka, kde obsluhu tvorí myšia rodinka.

Vidíme, že tu to žije. Blíži sa piata hodina a vtedy čaká logopedička pani Sova svojich dvoch klientov.

 

Logopedička Sova a jej klienti.

Koktavé Prasiatko a račkujúci Mravček.

Pani Sova už vyčkáva svojich klientov, ktorí jej robia reklamu, pred šenkoporadňou. A čoskoro sú tu. Prvé prichádza koktavé prasiatko.

Pani Sova ho chytí pod pazuchu a napoly vkročia a napoly vletia do domčeka. Je presne päť hodín PM. (zasa v máloktorom šenku sú klienti už o piatej AM. To už skôr v tej logopedickej poradni.

„Vážení, poprosím chvíľku pozornosti. Toto je koktavé prasiatko. Teda kedysi. Dnes, po absolvovaní ročnej liečby u mňa, a že to cez to rúško, z ktorého navyše stále vystrkovalo rypák, nebolo vôbec jednoduché. Ale nebudem hovoriť ja, nech prerečie samotné prasiatko.“

Štamgasti začali skandovať. „prasiatko, prasiatko, prasiatko...“

Prasiatko predstúpilo pred publikum. Malo slušivé priehľadné rúško, podobné, ako premiér, ktorý už nie je (premiérom). Veď pozrite, vôbec ho nepostrehnete.

„Vážení štamgasti, milá pani Sova, šenkérka a obsluha vôbec. Ešte nedávno som sa zajakávalo na začiatku každej vety. Ale po absolvovaní logopedicko lingvistického kurzu našej Pani Sovy môžete sami vidieť, že po mojej logopedickej závade neostalo ani stopy. Za púhy rok hovorím úplne plynule. A tie vrabce z toho tŕnia štrng brnk to druhého tŕŕŕnia...“

Štamgasti spustili potlesk v stoji. „Bravó, bravó“. Musíme dodať, že v prípade prasiatka je to najvyššie ocenenie.

Najzvedavejší štamgast odchytil prasiatko k stolu, ponúkol ho špeciálnym pomyjovaným pivom a spýtal sa. „Ako si to, za púhy rok, dokázalo?“

Prasiatko trocha zrozpoačitelo. Pozrelo úchytkom na pani Sovu, tá si v tom hluku nevšimla, že sa jej prasiatko vymklo spod kontroly.

„No-no vieš, ja zatiaľ viem len ten pre-pre slov. Ale občas po-potrebujem hovoriť aj o nie-niečom inom... Vte-vtedy som ešte stá-stále ko-kotavé...“

„Počkaj, počkaj prasiatko, To nesmieš tak, lebo v diskusii ťa môžu vyhviezdičkovať. Musíš povedať ko-koktavé.“

Len medzi tým prišiel druhý logopedický klient.

„Fajné popoludnie, vospolok. Pán hlavný, jednu vodku a pivo, ďakujem. Vážení, ja som mal istý čas ťažkosť s tým hlúpym písmenkom. Ale od logopedickej liečby u pani Sovy už to na mne nikto nepozná. Všimli ste si niečo?“

Štamgasti ostali celí prekvapení. Mravček fakt neračkuje!!

„Mravec, mravec, mravec!!!“ ozvalo sa skandovanie.

Lenže jeden vrták sa nedal. „Nože daj tú, čo koktavec. O tých vrabcoch v tŕní.“

Mravček utíšil publikum. Potom sa uklonil a začal.

„A tie sláviky z tých šípok, šup hup do ďalších šípok“.

Ostalo hrobové ticho. „Vážení, moja ťažkosť sa vyliečila nie tým, že by som sa to hlúpe písmenko naučil. Naučil som sa mu ale vyhýbať. Všetko, čo viete povedať s týmto písmenkom, viete povedať aj bez neho. Ibaže nejaké veci musím oželieť. Tu v šenku si dávam vodku, hoci ľúbim ten hnedý voňavý. Našťastie v kupovaní sa nemusím obmedzovať, chodím do Billy, Lidla aj Tesca. Ba tam si vďaka licencii môžem kúpiť aj môj obľúbený tuzemský Um“

„No dobre, dobre.“ Ozval sa vrták. „A ako sa predstavuješ?“

Mravček sa uklonil. „Som malý hmyz  z nadčeľade osy. Telo mám článkované, len samotný zadoček mám delený na niekoľko článkov spojených blankou, čo umožňuje meniť jeho veľkosť. Žijeme v postavených kopčekovitých hniezdach v kolóniách. Stačí?“

Ozval sa burácajúci potlesk. „Malý hmyz, malý hmyz, malý hmyz!!!“ (viac si štamgasti nezapamätali).

Ozvalo sa prasiatko. „Ale po-povedz, ako si žiadal o ru-ruku pri-princeznú!“

Mravček sa poškrabal za tykadlami. „No to nebol úspech, to je fakt. Keď som povedal, vážený pán vládca, chcem požiadať o končatinu, ale nie dolnú, vašeho potomka ženského pohlavia, zavolal na mňa liečiteľa psyché...“

Jeho vystúpenie prerušilo otvorenie dverí. Prišla nová trojica hostí.

 

Trojuholník cínový vojačik, baletka a Karkulka.

Niekto musí ostať na kyselinu octovú.

„Ja vás po-poznám!“ vykríklo prasiatko.

„Ty si Ka-karkulka, tu si ba-baletka, a ty si ci-...“

„Stop!“ skríkol vojačik. „Hovor mi len vo-vojačik“.

„A ty Ka-karkulka, čo si taká smu-smutná?“ spýtalo sa zvedavé prasiatko.

„Ále, jednajk si neviem nájsť frajera, jednak ma bolí bruško. Nemala som toho vlka zjesť celého.“

(tu milý čitateľ, musím poznamenať, že v tejto krajine, kde sa sypkô leje a tekutô sype, sú aj iné veci pomotané. Zlô je dobrô a dobrô je zlô. Vlk ide k starej mame s košíčkom a Karkulka naň striehne za rohom. Bez mihnutia oka ho zožerie a ešte to zvalí na Adélu. Hoci tá už sa živí len tofu a sójou. A to ani nevravím o Snehulienke, ktorá otrávia macochu. Ale nebudeme teraz o nej bez nej.)

„A keby len to!“ skríkla baletka.

„Tuto môjmu frajerovi zo zlosti, že si vybral mňa a nie ju, dala horárovi použiť na spájkovanie pravú nohu. A ja sa ho bojím spýtať, či len nohu...“ zapýrila sa baletka.

„Ako to myslíš, baletka?“ spýtal sa nechápavý vojačik.

„Bo-bože, či si len sovatý. Chce ve-vedieť, či bo-bolo z nohy dosť ci-cínu!“

Prítomných zarazil akýsi zvuk. Za dverami pristála kozmická loď. Nahrnuli sa k oknu. Naskytol sa im takýto pohľad.

 

Pá a Pi. Z mačacej planéty.

„Dovoľte, aby sme sa predstavili. Sme Pá a Pi...“

Štamgasti ich nedali dohovoriť. Ozvalo sa opäť mohutné skandovanie.

„Pí,Pá,Pí,Pá,Pí,Pá...“

(Pí zašepkal Pá. „Vidíš, ako dobre, že si sa dala premenovať. Jedno písmenko a čo to spraví...“)

Lenže v šenku sa zatiaľ pijú kukle. Myši, veční nepriatelia mačiek, pri pohľade na mačky v kozmickej lodi napadol skvelý nápad. Obohatiť jedálníček o Mačací guláš.

„Teraz to bude kto z koho...“

Okolo šenkoporadne začala obchádzať Malulinká smrtka...

Tu naša rozprávka končí. Či Malulinká smrtka mala nejakú obeť sa už nedozvieme. A to je dobre. Lebo rozprávky by sa mali končiť fajn. Škoda, že to nikto nepovedala Palimu Dobšinskému.

Rozprávkové postavičky nás navštívili z Rozprávkového lesa, nachádzajúceho sa pri Kolibe Panoráma pri Strečne.

Ďakujem  za hudobný a textový doprovod pánom Hammelovi a Filanovi. Prikladám koláž z našeho stretnutia po jednom z koncertov.  Kedy sme si navzájom rozdávali autogramy. Teda ja som nestihol.

Skôr, než ma začnete kritizovať za koláž, prečo to CD-čko s autogramom prekrýva Paliho, idem radšej s pravdou vom. Ono zakrýva rameno môjho kolegu, ktorý je na fotke tiež. Mohol som ho dať celého, ale nemám od neho GPRT. Možno nabudúce mu zavolám a doplním ho tam. Len teraz o pol druhej v noci mi to neprišlo vhodné.

Aj tak mi je divné, že sme tam s Palim obaja. Kto fotil?? Veď sme to mohli prestriedať. Najprv ja Ľuba s Palim. Potom Ľubo mňa s Palim.  A nakoniec Pali nás dvoch.

Takto to vyzerá, že to fotil náš dvorný fotograf, Samuel Sodomagomora. Familiárne zvaný Samo Spúšť.

Ak by ste sa trištvrtehodinku nudili, pozrite si oboch pánov ako hostí v relácii Petra Marcina „Chodili sme spolu“.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Po Haščákovi môže prísť na rad Fico

Haščákovi hrozí 20 rokov za mrežami.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

S Haščákom v pyžame

Keby zaspieval, zničí nielen milovníka koly, ale aj povesť bývalých reformných strán.


Už ste čítali?