Lockdown, či jesenná depka? (inventúra kamalások)

Autor: Miroslav Galovič | 24.10.2020 o 19:11 | Karma článku: 3,79 | Prečítané:  636x

Túto otázku som dostal ako reakciu v diskusii na Rátanie kamalások (stihol som zatiaľ jednu).  A keďže ako som písal, Pali a jeho Dvorní básnici majú riešenia pre každú situáciu, požiadal som o radu. 

Labutie piesne.

"Míňal som sám seba, ako hráči prachy.

Bol to skvelý podnik mať na háku, na háku svet.

 

Teraz za to patrím medzi staré vraky.

A učím sa ako správne zhrdzavieť."

Vlastne patrím k parťákom pred METROM.

 (Túto poslednú vetu už Pali nespieva. Je z mojej tvorivej dielne).

V predvečer staroby robím inventúru Cechu kamalások. Prvú kamalásku verejne. Ostatné neviem, či môžem. Niektoré veci nie sú pre piatačikov...

Ale pozor, aby nedošlo k omylu. Možno iskrilo, ale k ničomu nedošlo. Inak by to neboli kamalásky.

"Už je vlastne všetko minuté. Zostali len Piesne labutie.

Labutie piesne, so smútkom peria. S otázkou kde to všetko je. 

Labutie piesne, ktoré ma zmieria. S tým, čo ma možno zabije."

Vychutnajte si Labutie piesne v koncertnej verzii. Nebohý génius Marián vo mne opäť vyvolal zimomriavky... 

article_photo (Opus)

 

 

 

 

 

 

 

 

Predstavy.

Niekedy si predstavujem, že sa stretnem s niektorou kamaláskou. Prvou romantickou, ďalšou kde to iskrilo až na hranici skratu alebo s tou poslednou. Zaujímalo by ma, či majú naozaj veľké múdre deti a či im pristanú jemné vrásky. 

Ale určite pristanú. 

Viem to z maturitných stretávok, kde spolužiačky napriek nemilosrdne pribúdajúcim rokom sú štíhle (no dobre, niektoré s príponou "plno", ale pristane im to), elegantne oblečené, jemne nalíčené akoby mali práve predstúpiť pred maturitnú komisiu. 

A my, spotení, pupkatí, plešatí či šediví (čo geneticky šťastnejší oboje naraz, možno neveríte ale dá sa to :-) sme sťa by obstaróžni členovia tej komisie... 

Niekedy si predstavujem, že sa stretnem s niektorou kamaláskou. 

Ale Pali tu je obozretný. 

 

Usmej sa, keď odchádzam.

"Je to zvláštne, stretnúť ťa dnes, keď sa neoholený prechádzam medzi starými domami, ktoré na nás hľadia cez svoje slepé okná.

Je to zvláštne, že sa s tebou opäť rozprávam, aj keď miesto vecí, ktoré by sme chceli a mali povedať, prekĺzneme vedľa seba po môstiku zbytočných slov.

Je to zvláštne, prekročiť svoj tieň, všetky tie rozochvelé vyznania písané do snehu, sladké ranné malátnosti.

Akosi zádumčivo sme otupeli."

(vypočujte si to celé. Nádhera). 

article_photo (Panton)

 

 

 

 

 

 

 

3375. Priame spojenie na Tríbeč.

Alebo len tak, v predvečer staroby, niektorej zavolať a spýtať sa, ako sa má. Ale viem, že by bolo obsadené, dnes majú už svoje radosti a starosti...

Navyše. Ako som písal, že Pali má na každú situáciu v živote riešenie. Ale telefónne číslo mi poradil len jedno. 

3375.

"Našli sme sa v telefónnom zozname.

Zoznam môže za to, že sa poznáme. 

Vykrútil som číslo, kam mi padol prst.

Len preto som poznal sladkosť tvojich úst". 

 

Riadna starina. Veď číslo "vykrútil". 

Vtedy o kamaláskach netušil ani Pali. 

Takže to nie je o nich. A záver nám to potvrdí. 

"Do tlačiarne nesiem oznam svadobný. 

Zbohom sloboda a zbohom krásne dni". 

Však si to vypočujte zo záznamníka:

article_photo (Opus)

 

 

 

 

 

 

 

 

Ale nádej umiera posledná. 

Vyyočiť už môžem akurát sám seba*. 

Tak som "vyťukal". 

3-3-... 

(zaujímavé, tieto dnešné premúdrelé smartfóny. Jak som ťukal, ukázal mi, že túto sekvenciu majú v čísle dva z mojich kontaktov. 

Bývalý synov basketbalový tréner a Nebrať. Tam ukladám všetkých tých telefonistov, ktorí mi žoviálne volajú, že ako sme sa dohodli, zavolá mi, keď bude mať niečo zaujímavé. NIKDY som sa s nikým na ničom takom nedohodol).

...-7-5.

Volané číslo neexistuje. The number have diled (?) does not exist. 

(ale existuje. Tríbeč, len sa strácajú nielen ľudia, ale aj signál). 

 

* ešte k tomu "vytáčaniu". 

Ako som teraz tak celkom negatívne naladený, samoobslužná pokladňa na mňa furt pindala. Schválenie obsluhou (nealko radler), neočakávaný tovar v odkladacom priestore (výrobca šlendriánsky navážil kávu). No a keď ma pokladňa zahriakla do tretice (odstráňte tovar, kua jaký zasa tovar, je tam jeden radler a jedna káva), už som mal toho tak akurát. Obzrel som sa, kde je predavačka a vtedy som to zbadal. 

Mladá dievčina od vedľajšej pokladne si "u mňa" odložila kabelku. A zlízla si to cekom neprimerane... 

Jasné, ospravedlnil som sa. Ale také správanie sa nesmie opakovať! 

("stará kôra, suchý chlieb, je najvyšší čas sa už polepšiť...") 

Takže je to jasné. 

Nestretnem, nezavolám. 

Koniec predstáv.

 

Už len Záverečná reč (Zvláštny smútok čašníkov)

(teraz to prehodím.  Najprv Pali.

Pavol HammelPavol Hammel (YouTube)

 

 

 

 

 

 

 

(je to zaujímavo upravená verzia oproti pôvodnej z LP-éčka. Veľmi zaujímavo). 

Túto pieseň som si v tom pôvodnom aranžmá púšťal dookola v deň, keď som sa rozlúčil s mojimi prvými - a zároveň poslednými - maturantami**. 

Nebolo to vtedy jednoduché, stále znova a znova triafať na LP-čku ihlu medzi čierne vinylové drážky... 

Ale sadol na mňa ten "zvláštny smútok". 

Nie, nebol som čašník, ale naša 4-ročná "čaša" už bola dopitá, stoličky z rozlúčkového baru už vyložené ("ten kto na nich sedel, veľmi dobre vedel, že otrčia kopytá..."). 

** Totiž  nastúpil som do vedenia školy a ďalšiu triedu som už nemal. Práve v tomto roku sme mali mať stretnutie po 30 rokoch. Človek mieni, korona mení... 

Dnes už tú skladbu vnímam v iných súvislostiach. Koronových. A Paliho ako vizionára. Veď posúďte (ak ste teda nepočúvali originál). 

"Zvláštny smútok čašníkov, keď sa končí ďalší deň. 

Cena dňa je splatná, drieme už aj šatnár. 

Dnes už nikto nepríde, dnes už nikto nepríde. 

Už sa končí ďalší deň. 

 

Môcť tak raz ten deň vrátiť, môcť tak vrátiť aspoň raz. 

Môcť tak raz účet skrátiť, zastaviť ten rýchlik čas. 

Je to márne, je to zlé, je to zlé... "

 

No ale naspäť k inventúre kamalások. 

Koľkože ich vlastne bolo? 

A je to vôbec dôležité? (viem, ste zvedaví).

Každá z nich zanechala v mozaike môjho života trvalý kamienok. Ako aj Osudová z bizarnej Zbierky bývalých lások, spálená v ohni žiarlivosti (a aj ešte predtým, v úplných začiatkoch na výške spolužiačka Tánička - kurvička, ale tú story sem nemôžem dať, nie je tu sekcia s hviezdičkou a ani sa nedajú niektoré blogy zobrazovať len v čase 4 nočných hodín v čase slobodného pohybu. Možno niekedy pošlem ako "samizdat" najbližším priateľom). 

A hlavne. 

Neskrížila by mi cestu Životná a neboli by tu moje dve skvelé deti. (Lebo poznáte efekt motýlích krídiel...)

Ktorá to so mnou vydržala oficiálne už 34 rokov. Teda ak vydrží do zajtra. 

Neoficiálne ale už od 1. mája 1984 (teda ešte o niečo skôr, len vtedy som ju prvý raz verejne držal v sprievode za ruku). 

 

Ja mám aj príjemné spomienky na 1.máj :-) 

Prosím, Pali? 

Ešte niečo chceš dodať? 

A tiež v novom, originálnom šate? 

Nuž keď inak nedáš... 

Dnes už viem.

article_photo (Opus)

 

 

 

 

 

 

 

 

Aby som nezabudol na úvodnú otázku. 

Lockdown, či jesenná depka? 

Nuž, asi aj - aj. (ajaj...) 

.....

Idem si odmerať 100 metrový špagát. 

Na venčenie beštyje.

(ale o tom nabudúce. A potom už sa naozaj vyberieme na sľubovaný hrad Zborov). 

 

V kompilácii boli použité texty z piesní Pavla Hammela:

Labutie piesne (text Kamil Peteraj)

Usmej sa, keď odchádzam (text Boris Filan) 

3375 (?) 

Keď je život v... (text Boris Filan)

Záverečná (zvláštny smútok čašníkov) (text Boris Fillan) 

Dnes už viem (text Boris Filan) 

 

Použité reprodukcie:

Obaly albumov a  SP platní vydavateľstiev Opus (Dnes už viem, 3375), Panton (Usmej sa keď odchádzam) a Monitor (Labutie piesne).

Fotografia P.Hammela  a hudobné ukážky - zdroj YouTube.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Po Haščákovi môže prísť na rad Fico

Haščákovi hrozí 20 rokov za mrežami.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

S Haščákom v pyžame

Keby zaspieval, zničí nielen milovníka koly, ale aj povesť bývalých reformných strán.


Už ste čítali?