reklama

V kine Lumiér s Mosieurom Chienom. Výnimočne s pukancami a kolou.

Po skončení Fiktívnej súdnej siene si všetci zaslúžime relax. Aj keď až taká pohodička to nebude. Ja som ho pôvodne nechcel dávať. Aj som sa Monsieura Chiena (alias Martina Droppu) pýtal, keď vyčíňal v pietnej sieni Osvienčimu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (31)

"A akosi rýchlo ste zabudli na Monsieura Chrena. A najmä na okolnosti, ako ste boli prichytený (ako žiačik fajčiaci na záchode) pri odhalení Vašej identity.

Fakt chcete aj túto story v Otvorenom liste 2*? Lebo internet je sviňa. Pamätá si všetko. Aj zbabelo skryté diskusie... "

* nápad so súdnou sieňou prišiel až neskôr.

Svojim následným správaním ma presvedčil, že chce. Tak zhasneme a začíname.

Film prvý. Pozri, kto to hovorí.

Ak čakáte Johna Travoltu, sklamem vás. V hlavnej úlohe (ako vlastne v celej dnešnej projekcii) je Monsieur Chien.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tu by som sa pristavil ešte pri procese.

Začiatok pojednávania, pokračovanie pojednávania a rozsudok so záverečnou rečou.

Nepísal som to preto, že by som bol pomstychtivý nudiaci sa penzista. Ale pohár s Monsieurovým blenom skrátka pretiekol. A uvedená trilógia je zbierka (aj keď iste nie kompletná) jeho činov v priestore blogoviska. Jej spoluautormi sú mnohí z vás, ktorí sa stali objektami (a slabšie nátury aj obeťami) Monsieurových žlčovitých útokov.

Bez autorských nárokov je verejne k dispozícii všetkým, ktorých Monsieur bude v budúcnosti atakovať. Môžu z nej vybrať ktorýkoľvek artefakt a v danej diskusii poukázať: "Pozri, kto to hovorí". Ja sa napríklad budem pýtať, ako to bolo so zneužitím nákupných hodín seniorov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Už som sa síce pýtal, ale Monsieur sa zahral na pštrosa. Schoval hlavu do piesku. Lenže z piesku trčí... Však vieme čo,

Nie som naozaj pomstychtivý a Monsieur mi je ľahostajný. Pokiaľ sa bude správať slušne v diskusiách, jeho plagiáty ma netrápia. A do tohoto archívu chodiť nebudem.

Film druhý. Bože, ako hlboko som klesla.

Tento film si pamätám ako tínedžer. Božská Laura Antonelli, na ktorú sme v úžase vypliešťali okále. Mnohí sme prvý raz videli ženu, ako ju Boh (či Príroda) stvoril. A dievčatá (ak teda išli s nami na rande na tento film) obdivovali mužného Michela Placida, neskôr presláveného komisára Cattaniho.

Nie, sklamanie po druhý raz. Zasa je v hlavnej úlohe Monsier Chien. Aj keď názov filmu je tým pádom gender skomolený.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je to smutný príbeh novinára s 35 ročnou praxou, oceneného Cenou Vysokého komisára OSN, Veterána ČSĽA, disidenta, ktorého pre ideologické dôvody nevzali ani ako závozníka do zelovocu...

(nechám na účastníkov súdnej siene posúdiť dôveryhodnosť uvedených faktov).

Ktorý dnes, namiesto reportáží na titulných stránkach píše blogy. Niektoré lepšie, v iných si pletie slovenský znak s logom Slovenskej pospolitosti či schvaľuje postup belgickej polície pri zákroku proti slovenskému občanovi (vrátane hajlovania). Pre ktorého je Kódex blogera zdrap toaletného papiera. Ale najmä  (okrem rátania štatistík, koľkokrát bol na titulke) sa najviac realizuje ironizovaním, komentovaním, známkovaním a poučovaním o kódexe najmä dvoch obľúbených blogeriek (veď je pravý gentleman). Až to miestami hraničí so stalkingom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Smutné, presmutné...

A hlavne Monsieur Chien nemá rád anonymné nicky.

Prestávka.

A príhovor na tému, prečo Martin Droppa nemá rád anonymné a číselné nicky.

Nuž, dajme slovo (podobne ako v súdnej sieni) samotnému hlavnému hrdinovi.

Najprv z legendátneho blogu o tých, ktorých živou vodou je Zlo:

Obrázok blogu
(zdroj: printscreen)
Obrázok blogu
(zdroj: printscreen)

(ešteže v návale tej nenávisti a sugestívnych obrázkov sme sa mohli zastaviť v kúpeľoch)

Ešte malý záblesk Monsieura ku kódexu v súvislosti, že nepovolil diskusiu:

Obrázok blogu
(zdroj: printscreen)

No a "anonymov" Monsieur nešetril ani v diskusiách:

Obrázok blogu
(zdroj: printscreen)
Obrázok blogu
(zdroj: printscreen)
Obrázok blogu
(zdroj: printscreen)
Obrázok blogu
(zdroj: printscreen)

Pristavme sa pri vete, že Monsieur Droppa "celý život píše a publikuje pod svojím pravým menom a priezviskom, nehanbí sa za ne".

No, nie je to celkom pravda.

Alebo má v rodnom liste napísané "Martin Droppa, Monsieur Chien"...

Ale skôr sa prikláňam k tomu, že ide o "hříchy mládí". Z roku 2016.

Neviem, či Moinsieur Droppa vie, že ak zmení nick (napríklad z anonymného Monsieur Chien na hrdé Martin Droppa), tento nick sa zmení vo všetkých diskusiách. Aj tých z roku 2016.

A potom nám vzniknú komické paradoxy....

Koniec prestávky.

Už sú tu filmy, na ktoré všetci čakáme.

Film tretí. O sladkých haluškách.

Ide o blog Monsieura Droppu z roku 2016. Najprv ukážka:

Obrázok blogu
(zdroj: printscreen)
ups... Jožko Kubáni je bez uvedenia zdroja?
ups... Jožko Kubáni je bez uvedenia zdroja? (zdroj: printscreen)

Ak vás zaujíma recept na tie halušky, tu je link na celý blog.

Ale nás zaujíma hlavne diskusia. Konkrétne:

Obrázok blogu
(zdroj: printscreen)

Krásna a priaznivá "samorecenzia" aj s K+. Hoci to fotografoval, myslel si, že je to nejaký výmysel...

Film štvrtý. Koncert Zuzany Smatanovej.

Obrázok blogu
(zdroj: printscreen)

Preskočme k recenzii:

Obrázok blogu
(zdroj: printscreen)

Celý blog si môžete pozrieť tu.

Ale opäť sa pristavme v diskusii.

Obrázok blogu
(zdroj: printscreen)
Obrázok blogu
(zdroj: printscreen)

Ak sme aj doteraz mali pochybnosti, nielka nám dala dôkaz, že pôvodne naozaj diskutoval Mosieur Chien. Čo v tomto kontexte dávalo zmysel.

Teraz je to ale pitoreskné.

Diskutér Droppa sa pozastavil nad profilom blogera Droppu. A začal pátrať. A potom, v duchu Hávika Slaberu, si vlastný blog zhodnotil. Je oveľa zhovievavejší, ako pri blogoch pani Šimunekovej či Tepličkovej...

Koniec projekcie.

Než prepukne hlasný smiech, rád by som ho stopol.

Ono to možno nie je až také smiešne.

Áno, je veľká pravdepodobnosť, že ide naozaj len o snahu Monsieura Droppu o slávu a potlesk. A preto si vyrobil pomocníka, Monsieura Chiena, ktorý mu chváli články a dvíha karmu.

Sú indície, že aj v súčasnosti má minimálne dvoch ďalších takýchto pomocníkov aj v súčasnosti.

Ale možno je všetko inak...

Táto projekcia vychádza až po polnoci. Uvažoval som aj, že ju zruším.

Ale potom by vyšlo navnivoč všetko doteraz. Tak som sa rozhodol ísť až "na kosť". 

A buď táto liečba šokom zaberie, alebo nie. V tom prípade ostane už len trpezlivosť.

Chodiť do archívu. Raz, dvakrát, dvadsaťkrát. To ma už ale nebude stáť energiu navyše. Tú som obetoval v týchto dňoch.

Nasledujúce vety sú len moje úvahy bez dôkazov. Odosobnime sa od tohoto konkrétneho prípadu a budeme sa baviť vo všeobecnej rovine. Sú v nich aj vlastné skúsenosti.

Podobné prípady totiž môžu javiť aj príznaky iných súvislostí. Môžu a nemusia.

Neprináleží mi to hodnotiť, nie som odborník.

Ale čisto laicky, pripomína mi to rozpoltenie osobnosti.

Naraz dve identity. A daný človek možno naozaj verí všetkému, čo vyprodukuje, aj keď nám sa to javí absurdné. Potom dávajú zmysel aj zúrivé obranné postoje. Ľudská psychika je krehká a neprebádaná.

Spomínal som vlastnú skúsenosť. Ešte na vysokej škole, keď som naraz robil dve snáď najťažšie skúšky z oboch predmetov, matematiky aj biológie.

Vtedy, popri učení sa, som hádam šesť nocí nevedel zaspať. A keď som na chvíľu zdriemol, snívalo sa mi, že som bol v pôrodnici. Sestrička mi doniesla dva balíčky a hrdo zahlásila. Narodili sa vám dvojičky. Vektor a sacharóza. Každé "dieťa" symbolizovalo jednu skúšku. Strhol som sa celý spotený.

Na skúške som pozeral na písomku z geometrie ako na čínske hieroglyfy. Odložil som pero a odišiel...

Možno ste čítali môj blog z bývalej psychiatrickej liečebne, konkrétne tretiu časť.

Našiel som tam zápisník, z ktorého mi nabehli zimomriavky. Nechýbalo vtedy veľa, aby podobne, ako tento zošit (pravdepodobne študenta chémie) vyzeral aj môj z geometrie...

Ja som sa našťastie tak ďaleko nedostal. Po tej geometrii som prišiel na intrák a iba som spal. Tri dni a tri noci. Skúšky som urobil a vrátil sa do starých koľají.

Len základ je, že ak sa to človeku stane, musí si to uvedomiť a realitu prijať. A ak treba, začať riešiť spolu s odborníkmi.

Len to nezáleží od nás. Pani Otília v diskusii priznala, že má problém. Ja sa odvtedy pozerám celkom inak na jej doterajšie diskusné príspevky. Neviem, či sa tieto prípady dajú porovnávať, stále sa pohybujem len v rovine mojich úvah.

Týmto by som ich ukončil.

A najradšej by som bol, keby som sa témou Monsieura Droppu už nemusel zapodievať a ani chodiť do archívu. Ale to nezáleží len odo mňa.

Miroslav Galovič

Miroslav Galovič

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  234
  •  | 
  • Páči sa:  1 401x

Od mala som spojený so školou. Po absolvovaní základnej, strednej a vysokej školy som "prestúpil" za katedru a všetky stupne si zopakoval, tentoraz v opačnom poradí. A občas ma kopne aj spisovateľská múza :-)... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu