reklama

Fiktívna Súdna sieň. V hlavnej trojúlohe Martin Droppa (pojednávanie pokračuje)

Vitajte na pokračovaní pojednávania. Pozerám, že súdna sieň už skoro nestačí, sú vás už skoro štyri stovky. Skôr než začneme, odporúčam všetkým (ale najmä novým v obecenstve) pozrieť spisy k prípadu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (101)

Pre lepšiu orientáciu (ale určite aspoň spis číslo 4):

Blog Monsieura Droppu, ktorým celá kauza začal

Diskusiu k predmetnému blogu, ktorú Monsieur Droppa skryl, ale senát ňou disponuje

Prvý zoznam s ďalšími obžalovanými

Otvorený list, ktorý celú kauzu zhrnul (a myslel som, že aj ukončil)

Úvahu Monsieura Droppu ku kódexu a jeho novelizácii (však vie prečo)

Druhý zoznam s ďalšími obžalovanými

No a povinne:

Prvá časť pojednávania

Pôvodne sa zdalo, že Monsieur proces nezaregistroval. Ale ukázalo sa, že áno. Akurát sa osobne nedostavil. Ani sa mu nedivím. Veď predložil ako svedok obhajoby nepriestrelné dôkazy. Ako svedok obžaloby len blábláblá. To je veľmi nerovný súboj. Ale predsa len zareagoval:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Úvaha o nenávisti a nenávidiacich

V tomto článku cituje Václava Havla (pokoj, zdroj uviedol). Najprv som si myslel, že ho povolal len ako svedka obžaloby. Až neskôr mi došlo, že on sa s ním vlastne stotožňuje. Však prečo nie, obaja disidenti. Teda o Václavovi Havlovi to všeobecne vieme a Monsieur Droppa predložil tiež dôkaz:

ideologické dôvody
ideologické dôvody (zdroj: printscreen)

Tak si skúsme priblížiť kamienky z mozaiky Monsierovho životopisu. Statočný disident si to zaslúži.

Aby bolo jasné, zdôrazním ešte aj dnes. Vetu „Moja rodina veľmi tragicky doplatila na boľševikov“ vôbec nemienim spochybňovať. O tom som písal aj v prvej časti pojednávania, rodina je pre mňa posvätná. Toto je čisto o Monsieurovi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aby sme mali nejaký „odrazový mostík“, skúsil som odhadnúť Monsieurov vek.

Z verejných zdrojov, nie metódami ŠTB. Pôvodne som vychádzal z Monsierovho príspevku v jednej diskusii, kde sa zmienil, že na matutiru dostal od otca fľašu slivovice, ktorá už „ťahá na päťdesiatku“. Výpočtom (18 rokov maturanta + 50 rokov slivovice) mi vyšiel vek cca 68 rokov. Čo by aj vytvorilo dostatočný priestor pre disidentskú činnosť. Lenže potom diváci tu zo siene doložili volebné letáky z komunálnych volieb 2018:

volebný leták
volebný leták (zdroj: výrez z volebného letáka)
vek
vek (zdroj: výrez z volebného letáka)

Teraz si nebudeme všímať Monsieurovo motto či presvedčenie. Hlavne pravdu, lásku, svedomie a česť nám preukazuje každodenne. Pre nás je dôležitá informácia o veku – 55 rokov. Čiže dnes 57, aby sa nám to lepšie počítalo, premietnime si to do roku narodenia. Plus mínus 1963.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No a počítajme spolu. Nejaký rok hore – dole.

1969 – 1978 základná škola.

1978 – 1982 stredná škola (Monsieur dostal za maturitu fľašu slivovice. Už vieme, že desaťročnej)

1983 – 1987 vysoká škola

Tu by niekto mohol spochybniť, že disident, ktorého nevzali ani za závozníka do zelovocu, sa predsa z ideologických dôvodov nedostal na vysokú školu. Iste hneď po maturite šiel do kotolne. Nuž ale Monsieur doložil dôkaz (stravoval sa v menze, teda neštudoval diaľkovo):

vysokoškolák
vysokoškolák (zdroj: printscreen)

Priestor na disidentskú činnosť sa nám dramaticky zúžil na roky 1987 – 1989. Čiže tu zrejme došlo k naplneniu ďalšieho bodu Monsieurovho motta – odvahe. Musel vykonať nejaký protištátny čin, keďže ho nevzali ani za závozníka. Aj keď je čudné, že sa tým zatiaľ nepochválil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Lenže uppps...

Monsieur je novinár s 35 ročnou praxou. Počítajme: 2020 – 35 = 1985!

Z čoho nám vychádza, že novinárčil už počas vysokej školy.

Mne to príde čudné. Človek, ktorý nemôže robiť závozníka v zelovoci, robí 5 rokov v závere totalitného režimu novinára. A tých teda bývalý režim setsakra prekádroval.

Ešte je tu možnosť, že písal v kotolni samizdaty a počíta si to už do novinárskej praxe. No ale že sa tým zatiaľ nepochválil a nenapísal blog s prefotenými článkami v tých samizdatoch? A ako za chvíľu uvidíme, keď ide o dokumenty, kde je sa čím pochváliť, Monsieur to urobí. Aj keď nejde o neho, ale jeho otca. Toto teraz myslím úplne vážne. Čiže iste nebude problém ani so samizdatmi a Diplomom od Vysokého komisára OSN. V opačnom prípade táto časť bude doložená k bodu 3, kde sa pojednáva o tom, že Monsieur Droppa klame a prekrúca pravdu.

Ešte k časti, že v minulom režime pracoval ako robotník. Z čoho by vychádzalo, že tento disident, priateľ Fedora Gála, po revolúcii bude po zásluhe odmenený a rozbehne politickú kariéru, alebo aspoň sa bude naplno venovať svojmu poslaniu, žurnalistike. Lenže v diskusii blogu o odboroch prišiel zasa rýpať. A prezradil:

robotník
robotník (zdroj: printscreen)

Ten príspevok je dlhý. Ale ďalej už len blábláblá.

Už sa nebavíme o minulom režime. A náš bard slovenskej žurnalistiky prerušil (?) 35 ročnú kariéru a vrátil sa k robotníckej profesii ?

Spomínal som ešte blog, ktorý napísal Monsieur Droppa o svojom otcovi.

Veľmi pekný (teraz fakt bez irónie), Náš otec povstalec.

Ale nespomína žiadne politické perzekúcie, uvádza tam autentické ocenenia – „Odznak československého partyzána“ z roku 1946, „Pamätnú medailu“ z roku 1964 od Antonína Novotného, „Osvedčenie o Účasti v národnom boji za oslobodenie“ z roku 1993.

Všetka česť p. Droppovi staršiemu.

Prečítajte si blog celý. Keby Monsieur Droppa písal svoje články iba v tomto štýle (ale tolerovali by sme mu aj tie informačné „pajcoviny“ zo SFU) a negrobiančil v diskusiách, vôbec sme dnes nemuseli strácať čas.

Ako tento blog súvisí so životopisom Monsieura Droppu?

Nuž, je to ďalší mozaikový kamienok.

Lebo následne píše v diskusii k blogu o otcovi:

„Náš otec z Povstania nemal žiadne výhody, žiadne protekcie, nikde sa "nezašíval" a pod. Pracoval ako vedúci konštrukčného oddelenia u nás vo fabrike. Nebol ani žiadnym "zašitým" funkcionárom SZPB. Za to, že bol v Povstaní nedostal nikdy ani halier.
Stačí?“

Čiže otec po vojne podľa všetkého normálne pracoval ako tisícky iných ľudí. O to menej vidím ideologické dôvody na perzekúcie Droppu juniora. Veď bol syn partizána.

Vnesie nám do toho svetlo Monsieur Droppa?

Len sa pýtam, kde sa vzali a aké boli tie ideologické dôvody, že nemohol syn partizána robiť ani závozníka v zelovoci.

Netreba za tým hľadať nič iné, môže to mať logické a racionálne vysvetlenie, aj keď úprimne, ja si ho neviem predtaviť.

 Aj deťom v škole zdôrazňujem, ak nerozumieš, opýtaj sa

Ale nechajme úvahy, opakujem, možno nám to Monsieur Droppa vysvetlí.

Poďme späť k procesu.

Senát otvára dnešné pojednávanie. Návrh obžaloby na vylúčenie anonymných nickov zamietol.

Pôvodne sme mali pristúpiť k bodu 2 obžaloby. Ale jedna pani z publika (anonymný nick Isim, ktorá sa teší mimoriadnej priazni Monsieura) predložila nový dôkaz ešte k bodu 1. Prerokujeme najprv ten.

1. Monsieur Droppa ako porušovateľ Kódexu blogera. Doplnenie.

Isim totiž objavila na blogu Monsieura v denníku N nasledovný článok O dvoch partizánoch z Liptova (za mňa opäť - kvalitná práca. Nemám problém Monsieura Droppu pochváliť).

Lenže bol jej nejako povedomý. Tak trocha pátrala. A našla, takmer identický blog spred troch rokov tu na SME, Príbehy dvoch partizánov.

Ďalej sa nebudeme baviť o obsahu. Ale o novinárskej etike, loajálnosti a hlavne porušeniu Kódexu blogera. Naraz v dvoch médiách.

Porušenie deviate. A plus jedno ako bonus.

Citát z Kódexu blogera SME:

Kódex blogera SME
Kódex blogera SME (zdroj: printscreen)

Citát z Kódexu blogera denníka N:

Kódex blogera denníka N
Kódex blogera denníka N (zdroj: printscreen)

Dôkaz porušenia kódexu na SME:

Zverejnil svoj blog Monsieur Droppa následne v inom médiu? Zverejnil.

Dôkaz porušenia kódexu v denníku N:

Publikoval Monsieur Droppa texty, ktoré už predtým zverejnil inde? Publikoval.

Toto porušenie som ochotný odvolať a následne sa Monsieurovi Droppovi ospravedlniť, ak doloží písomný súhlas oboch redakcií.

Ešte je tu otázka, či si môže Monsieur Droppa len tak dínom – dánom porušovať kódec beztrestne.

Kódex blogera SME pamätá aj na sankcie:

sankcie
sankcie (zdroj: printscreen)

Zatiaľ došlo k jednotke. Na podnet diskutérov.

Sám som zvedavý, či sa niečo udeje, keď budem informovať obe redakcie.

Môj osobný názor je, že v samotnom záujme blogera by mala redakcia pristúpiť k bodu 5. Plus, vzhľadom na jeho nepríčetnosti v diskusiách aj zablokovať diskusné konto.

Paradoxne, myslím si, že je to hlavne v záujme Monsieura Droppu.

Počítam s tým, že budem Monsieurom označený za udavača. Ktorým on nie je:

Obrázok blogu
(zdroj: printscreen)

O plagiátorstve bude v bode 2. Zaujímavá je jeho vyhrážka aktualizáciou kódexu blogera. Ktorý už nebude porušovať (lenže on sa zrejme domnieva, že ho bude tvoriť on).

Už len na okraj, lebo Monsieur nedopatrením predložil ešte jednu listinu.

Pozrime na prvú vetu.

Možno naozaj v príklade o Vere Lynn opravil a poďakoval.

Ja viem ale aj iné príklady.

Pozrite napríklad túto diskusiu (verejne už nedostupnú).

Vidíte tam poďakovanie?

(o tej diskusii ale ešte bude reč v treťom bode).

Oveľa častejšie Monsiur Droppa po upozornení na chyby sú takéto:

poďakovanie za upozornenie na chybu
poďakovanie za upozornenie na chybu (zdroj: printscreen)
a ešte jedno (je ich nespočet)
a ešte jedno (je ich nespočet) (zdroj: printscreen)

A to je Monsieur majster v disciplíne upozorňovania na chyby iných.

No ale poďme k druhému bodu obhajoby:

2. Monsieur Droppa vykráda zdroje bez citovania, čiže je plagiátor (vlastne už je z veľkej časti dokázané v rámci prvého bodu pojednávania).

Len upresníme pojmy (vychádzam z diskusného príspevku, keď som polemizoval s pani Otíliou)

Monsieur Droppa spĺňa všetky atribúty plagiátora. Alebo, ak chcete vykrádača zdrojov.
(to je ale jeho "terminus technicus", bez presnej definície).

Plagiát (z lat. plagiare - kradnúť) je „umelecké, literárne alebo vedecké dielo, pri ktorého tvorbe bolo použité dielo iného autora (celé alebo sčasti) s cieľom zmocniť sa cudzej práce, zatajiť pôvodný prameň a vydávať dielo za vlastné“. Plagiát je možné pokladať za neautorizovaný citát .

Zdroj: wikipédia

(viem, že Monsieur Droppa má so zdrojmi typu wikipédia problém. Ja si naopak myslím, že je to lepšie ako zatajenie zdroja).

Nuž poďme k tej definícii.

Už sme si vyjasnili, že sa nebavíme o literárnych veľdielach, ale obyčajných blogoch. Nikto nikoho zo žiadneho postu neodvoláva. Princíp ale je rovnaký.

Budem to ilustrovať na blogu "Zmyslami listovať v knihe snov", ktorým kauza začala, ale princíp platí aj pre mnoho ďalších.

Pre porovnanie, tu je tlačová správa SFU.

Pôvodne neuvedená ako zdroj, po zásahu pána Paculíka doplnená.

Evidentne bolo v diskusii dokázané, že sa jedná o doslovné použité dielo iného autora (aj tlačovú správu niekto napísal, hoci nie je chránená autorskými právami. Ale iste je viac autorským dielom, ako nadmorská výška nejakého vrchu).

A zjavný je aj cieľ prisvojenia si cudzej práce a zatajenie zdroja, tu iný logický motív neexistuje.

Jedine (ale to žiaden čitateľ blogov Monsieura Droppu nemôže u novinára s 35-ročnou praxou a ocenením Vysokého komisára OSN predpokladať), že by Monsieur Droppa priznal, že nevie pracovať so zdrojmi a ich citáciami.

Ergo, že je mizerný novinár.

Ups...

Veľká dilema. Charakter versus odbornosť.

Takže resumé:

Buď je Monsieur Droppa plagiátor. Alebo ak chcete, vykrádač zdrojov.

Alebo mizerný novinár (vravím ja) ktorý zavádza čitateľa (vraví p. Paculík*) a selektívny výber z odpovede SFU svedčí o jeho morálnom profile (vraví p. Nôtová*).

* Podrobne je to zhrnuté v Otvorenom liste.

Keby Monsieur Droppa vtedy povedal, čo v blogu "Nie som plagiátor - nebuďte ani vy" :

"Ale - stane sa: spravil som párkrát chybu. Ihneď som ju napravil - doplnil som odkazy, linky na zdroje: tlačové správy zo Slovenského filmového ústavu.",
tak žiadna "kauza" dnes nemusela byť.

Ale to "ihneď" by muselo byť na základe úprimného priznania chyby. A naozaj ihneď a vo všetkých blogoch.

Celkom na záver. Vďaka Isim naplnil Monsieur Droppa aj definíciu „samoplagiátora“, ako o tom hovorí wikipédia:

„Ako samo-plagiátorstvo sa označuje to, keď autor používa časti svojich predošlých prác (recyklácia vlastných textov), bez toho aby ich korektne citoval“

Pristúpime k poslednému bodu obžaloby.

3. Monsieur Droppa zavádza čitateľa, klame, prekrúca pravdu vyberaním iba „hrozienok“ z koláča informácií, či naopak pridávaním faktov, ktoré tam nikdy neboli.

Svedok obhajoby dodal naozaj bohaté listinné dôkazy. Ale nemáme tri blogy na tento bod, tak sa uspokojíme vždy s modelovým príkladom.

Najvypuklejšie to uvidíme keď prelistujeme Zmyslami v Knihe snov a následnej diskusii (tá je už síce v ilegalite, ale v pojednávaní ju máme).

V predmetnej diskusii sa Monsieur Droppa bráni v ôsmich bodoch.

Podrobne sú rozobraté aj v Otvorenom liste, tam si treba hlavne pozrieť printscreeny predmetného blogu pred „kauzou“ a po nej.

Pozrime sa najprv na prvé štyri:

Obrázok blogu
(zdroj: printscreen)

Prvé dva body sú irelevantné, šlo o nedorozumenie.

Bod 3:

„Zdroje svojich textov aj fotografií vždy svedomito uvádzam“.

Polopravda. O fotografiách a obrázkoch nepolemizujeme. Text bol prevzatý z tlačovej správy SFU a zdroj doplnený až po zásahu p. Paculíka.

„Kódex blogera nenarúšam“.

Lož. Dokázané v prvej časti pojednávania a na začiatku druhej. Celkom 9 porušení kódexu SME a jedno denníka N. Mnohé porušované opakovane.

„Nikomu sa nebudem ospravedlňovať“.

Pravda. Taká trpká.

„- vôbec nemám za čo“

Lož. Keby sa mal Monsieur Droppa ospravedlniť všetkým, ktorých v diskusiách pourážal, nestačili by mu ani tri blogy.

„ani nič nebudem v článku meniť ani dopĺňať“.

Lož. Zmenil a doplnil zdroj. Stačí porovnať prinscreeny „pred“ a „po“. Pravda, keby to bolo na Monsieurovi, svoj sľub by splnil. Lenže dostal to „befelom“ od pána Paculíka.

Zhrňme si to – v dvoch bodoch máme 3 lži, 1 polopravdu a 1 smutnú pravdu.

Pre účel tohto pojednávania nám to stačí, aby neboli zbytočné prieťahy. Ale takýchto dôkazov nám Korunný svedok v prípade potreby poskytne fúru.

Pozrime teraz na body 5 až 8. Ešte predtým, ak by vás prekvapoval štýl Monsieura Droppu, podobne ako dal zdarma do pléna pojem „vykrádač zdrojov“ namiesto plagiátora, aj na svoj štýl našiel výstižné pomenovanie:

námornícka krčma
námornícka krčma (zdroj: printscreen)

Prvotný dôvod tejto listiny je pojem „ožranova reč v námorníckej krčme“. Mne sa páči. Paradoxom je, že zároveň poskytol ďalšiu lož Monsieura Droppu.

„Celý život píšem a publikujem pod svojim pravým menom a priezviskom“. No to potom musí byť v rodnom liste aj „Monsieur Chien“. Či?

Druhá vec. Monsieur nebude o B.Kollárovi vypisovať štýlom „ožranova reč atd.“

Ale vypisovať všetkým ostatným v diskusiách už problém nemá. Stačí si prečítať zoznamy obžalovaných, uvedené na začiatku dnešného pojednávania. Alebo hoci následne body 5 a 8, kde sú „ľudia, ktorí len nenávidia a svoju nenávisť potrebujú denne vyondievať kde je to len možné, bez hlavy a päty, bez dôkazov“. Priam autoportrét slobodného umelca. Či toto pojednávanie má hlavu, pätu a najmä dôkazy, nechám posúdiť prítomným v súdnej sieni.

No ale vráťme sa k tej druhej štvorici.

Obrázok blogu
(zdroj: printscreen)

Body 5 a 8 sú prejavmi Monsieurového zúfalstva, v osmičke aj kypí žlč.

No ale body 6 a 7 by som lepšie nenapísal. Monsieur Droppa v prvej časti pojednávania dokázal oba. Už len aby sa nimi riadil. Nevyjadroval sa k zdrojom a radšej ich poriadne uvádzal. A ak je to so zdrojovaním vlastných fotografií tiež stále nechápe. No a s tým návratom do školy. Odporúčam Univerzitu tretieho veku, Základy žurnalistiky.

Tú poslednú narážku (ak vôbec niekedy v nejakej bol/-a) v prípade Monsieura nespochybňujem. Doložil doklad, že chodil na vysokú.

Ešte jedna poznámka k rodine.

Už som spomínal, že som nenašiel (a Monsieur Droppa neuviedol žiaden konkrétny) príspevok, kde by sa niekto navážal alebo spochybňoval útrapy rodiny Droppovcov za bývalého režimu. Ale jeden som predsa našiel. Rodinu spochybnil sám Martin Droppa.

Čítajte príspevok k blogu o sexuálnom obťažovaní. Ale myslím, že platí pre správanie muža k žene všeobecne:

Obrázok blogu
(zdroj: printscreen)

Na obranu rodiny Monsieura Droppu by som povedal, že hulvátstvo a chrapúnstvo nemusí byť dané geneticky. Niektoré elementy sa k nemu dopracujú aj napriek génom.

Nuž a teraz porovnajte, ako sa správa gentleman Martin Droppa k ženám. Konkrétne k blogerkám pani Šimunekovej a Tepličkovej. Korunný svedok predkladá listiny.

Zároveň si pletie blogovisko so Superstar či Talentom, kde on je kombinácia Slávika a Haberu. Taký Hávik Slabera.

Obrázok blogu
(zdroj: printscreen)
Obrázok blogu
(zdroj: printscreen)
Obrázok blogu
(zdroj: printscreen)
Obrázok blogu
(zdroj: printscreen)
Obrázok blogu
(zdroj: printscreen)

No ale späť k pojednávaniu.

Dokázali sme, že Monsieur Droppa klame a uvádza polopravdy.

Už len doplníme k tým polopravdám. Lebo tá so zdrojmi bola taká jednoduchučká.

a) Vyberanie hrozeniok (alebo zatajovanie istých informácií)

V tej istej diskusii, ako preberaná „osmička“, uzavrel tému plagiátorstva Monsieur Droppa takto:

Obrázok blogu
(zdroj: printscreen)

Bol v diskusii vyzvaný, aby tie „potvrdenia“ doložil. Bez odozvy, ale gumbo2 si dal námahu a zistil čo a ako. Ja to len zhrniem, podrobne je to analyzované v Otvorenom liste, body 1 a 2.

Z čoho vyplýva, že Monsieur Droppa nie je plagiátor (lebo na tlačové správy sa nevzťahuje autorský zákon, ale ako sme ukázali v bode 2 tejto obžaloby, všeobecnú definíciu napĺňa), ale „zavádza čitateľa“ (vraví pán Paculík zo SME) a jeho postoj je nekorektný a zdroj mal priznať. Vytrhnutie len jednej časti mailu svedčí o výške jeho morálneho kreditu (vraví p. Nôtová zp SFU).

Ale o výške konta na „morálnej kreditke“ Monsieura Droppu už vieme dávno.

b) Vymýšľanie a dopĺňanie nezmyselných informácí.

Teraz otvoríme časť spisu  Agresívne útoky pokračujú.

A začneme záverom. Citujem Monsieura Droppu:

„Ale reagovať na výlevy skysnutej žlče a plesnivých sekrétov na moju adresu, na adresy mojich najbližších, nebudem. Napokon - čo myslíte, oplatí sa diskutovať napríklad s osobou, ktorá sa verejne vychvaľuje tým, ako súloží na automatickej práčke v "jej dňoch" menštruácie? Odporné“.

Odhliadnime od toho, že zasa narieka na „sekréty na adresu jeho najbližších(už som písal, že Monsieur píše všeobecné bláboly, ale žiaden konkrétny príspevok tohto druhu neuviedol, kdežto v prvej časti sme videli dva jeho „sekréty“ na rodiny diskutérov Nachtmana a Mira Perniša).

Nedá veľkú námahu zistiť, na čo a na koho Monsieur Droppa naráža. Obvinená sedí na hromadnej lavici obžalovaných. Ide o blog Jána Pražáka „Sex při menstruaci“. Kde túto tému riešia dve kamarátky.

Ján Pražák je známy „šteklivými“ témami. A diskutéri rovnakej „krvnej skupiny“ túto hru príjmu. A občas sa taká ľahko rozverná diskusia rozbehne. Pre koho to je „cez čiaru“, proste tam nejde.

Ale šmírací, zaseknutí v stredoveku*, ktorí všetko okrem misionárskej polohy pri zhasnutom svetle stavajú na úroveň pedofílie** či zoofílie, budú pozerať a slintať.

Keď pozriete diskusiu, dočítate sa tam o tom, že diskutérka vyjadrí k danej téme svoj názor (kultivovane a bez vulgarizmov) a zverí sa, že „na konci tohto obdobia“ splodila vytúžené dieťatko.

Ale náš šmírák vypotí slovnú masturbáciu o „súloži na automatickej práčke...“ .

To už nie je úroveň ani posledného úbožiaka z bulvárneho plátku pred bankrotom...

Ale možno sa mýlim a Monsieur Droppa poukáže na celkom iný blog a diskusiu, kde sa to len hemží pornom na automatických práčkach.

* Monsieur Droppa, na vymanenie sa zo stredoveku dávam do pozornosti článok Sex počas menštruácie – hygiena a bepečnosť.

Ak ste pozreli, dočítali ste sa napríklad aj to, že podľa časopisu Womenshelath viac ako 75% mužov túži po takomto druhu sexu. Nie, Monsieura Droppu nepodozrievam, že by tam patril.

To bude iste tých 75% (plus mínus, lebo Monsieur Droppa nekonkretizoval „zlomok promile“) pedofilných učiteľov, ako sa zmienil v diskusii v blogu Tomáša Jacku.

Tentoraz printscreen nedokladám, nie je to priamo k téme. Ale záujemcovia nech si kliknú. Keď som mu, ešte ako Miki1960, matematicky doložil, aký nezmysel napísal, klasicky sa z diskusie vyparili.

Nuž, tri základné body pojednávania sú za nami.

Ale ostaňme ešte pri otvorenom spise. Odtiaľ sa dostaneme aj k môjmu blogu o Osvienčime a budeme konfrontovať Monsieurovu protifašistickú rétoriku s jeho reálnymi skutkami.

Ako som ho nazval Dvorným fotografom Slovenskej pospolitosti (venuje tomu pol blogu, pričom nerozozná iróniu a sarkazmus, ktorými tak hýri na adresu pani Šimunekovej či Tepličkovej). Viem, že nie je. Je len prachmizerný novinár, čo nerozozná znak fašistickej organizácie od štátneho, čo bagatelizuje Slovenskú pospolitosť ako "zaniknutú stranu" a asi ani netuší, že ďalej funguje ako občianske združenie (wikipédia), a namiesto toho, aby sa od hanby prepadol a čušal ako voš pod chrastou, ešte sa chváli, že predmetnú fotografiu uverejnil aj na SME a v .týždni a ponúkol ju do kancelárie kotlebovského poslanca NR SR (pre istotu: posledné je sarkazmus. Aj keď 99 zo sto pochopilo).

A ako úplný morálny suterén sú jeho diskusné príspevky v blogu o Jozefovi Chovancovi. Kde tento novinársky bard triedi ľudské životy na tuzexové a také zo second handu. A obhajuje činnosť belgických policajtov, kde tento neohrozený bojovník proti fašizmu považuje hajlovanie policajtky nad polomŕtvou obeťou za niečo samozrejmé.

V ďalšom blogu, Prípad Chovanec (naozaj bez servítky) sa možno náš Monsieur nájde.

(A TY BUDEŠ PREDNÁŠAŤ V DISKUSIÁCH, ŽE S POLÍCIOU NIE SÚ ŽARTY?!?! Ty si zlý vtip!)

Ale prečítajte si to celé.

Velebnosti, jdu blejt...

Ale druhá časť pojednávania sa nám opäť dosť natiahla, tak tak stíhame do polnoci.

Takže zvyšok si necháme do záverečnej reči. S ktorou sa obrátim na Monsieura Droppu priamo, podobne ako v Otvorenom liste.

Na súdoch je to s termínmi všakovaké, ale pokúsim sa v sobotu. Poťažne v nedeľu.

Priestor na svoju reč samozrejme dostane aj Monsieur Droppa. Ak nájde odvahu. Ja diskusie nezakážem ani neschovám.

A nebojte sa, bude aj sľúbené, smutno – smiešne kino Lumiér.

AKTUALZÁCIA NA ZÁKLADE SVEDECKÝCH VÝPOVEDÍ

1. Monsieur Droppa akonositeľ pamätnej medaily ČSĽA. Ktorá sa udeľuje len profesionáonym vojakom. Zaraďujeme k bodu 3 o klamstvách.

Veterán ČSĽA
Veterán ČSĽA (zdroj: printscreen)

To je vlastne prkotinka. Ale možno Monsieur Droppa vysvetlí. Vtedy sa mu ospravedlním. Oveľa vážnejšie je nasledovné.

2. Monsieur Droppazneužíval nákupné hodiny seniorov (vieme, že má 57 rokov. A na preukazy ZŤP, čím ho obhajovala jedna empatická čitateľka, sa výnimka nevzťahovala).

nákupné hodiny seniorov a 57 ročný Martin Droppa
nákupné hodiny seniorov a 57 ročný Martin Droppa (zdroj: printscreen)

Už som sa ho na to pýtal v jednej diskusii. Zatiaľ "mŕtvy chrobák".

Lebo podľa mňa:

a) klame (lepší prípad)

b) hovorí pravdu a teda PRIAMO OHROZOVAL SENIOROV

c) mal nejakú špeciálnu výnimku. Ak ju doloží, ospravedlním sa mu.

Inak je buď klamár, alebo bezcharakterný človek. Ono sa to vzájomne nevylučuje.

AKTUALIZÁCIA DŇA 18.9. NA ZÁKLADE E-MAILU PÁNA PACULÍKA(citát z e-mailu)

 

"Zároveň vás žiadam, aby ste zo svojich článkov odstránili označenie blogera Droppu ako dvorného fotografa Slovenskej pospolitosti. Chybu s danou fotografiou vysvetlil a z jeho článkov a diskusných príspevkov je jasný jeho postoj k Slovenskej pospolitosti.

Tu vám dávam do pozornosti tento bod kodexu blogera " Bloger nesmie zverejňovať informácie nepravdivé, polopravdivé, neúplné alebo také, ktorých pravdivosť si nemohol dostatočne overiť, najmä pokiaľ by mohli poškodiť iné osoby alebo skupiny osôb. "

(koniec citátu z e-mailu)

Myslím, že z kontextu tohoto článku je jasné, že označenie pána Droppu za "Dvorného fotografa Slovenskej pospolitosti" je irónia a sarkazmus:

"Ako som ho nazval Dvorným fotografom Slovenskej pospolitosti (venuje tomu pol blogu, pričom nerozozná iróniu a sarkazmus, ktorými tak hýri na adresu pani Šimunekovej či Tepličkovej). Viem, že nie je."

Čiže aby som naplnil literu žiadosti pána Paculíka, zopakujem to ešte raz:

"Pána Droppunepovažujem za Dvorného fotografa Slovenskej pospolitosti. Uvedené označenie bolo myslené ako irónia a sarkazmus v kontexte jeho fotografie na blogu denníka N. Keď ma krátko predtým v diskusii k môjmu článku o Osvienčimeobvinil z "Kotlebovského myslenia". Myslím, že z textu článku je jasný môj postoj k holokaustu."

Na rozdiel od pána Paculíka si ale myslím, že chybu s danou fotografiou nevysvetlil, ale iba bagatelizoval v článku Agresívne útoky pokračujú (nemám vedomosť, že bu sa k tomu vyjadroval niekde inde).

Keby sa hneď postavil k problému ako chlap, priznal chybu a ospravedlnil sa čitateľom, žiadneho "Dvorného fotografa" sme dnes nemuseli riešiť.

Miroslav Galovič

Miroslav Galovič

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  234
  •  | 
  • Páči sa:  1 402x

Od mala som spojený so školou. Po absolvovaní základnej, strednej a vysokej školy som "prestúpil" za katedru a všetky stupne si zopakoval, tentoraz v opačnom poradí. A občas ma kopne aj spisovateľská múza :-)... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu