Slovenské Černobyle. Rekapitulácia prvej série.

Autor: Miroslav Galovič | 11.8.2020 o 13:53 | Karma článku: 5,63 | Prečítané:  359x

Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďalších rokoch. Pripjate s kolotočom či opustenými ulicami a rozpadajúcimi sa panelákmi.

Fascinuje ma urbex, tie naše "slovenské Černobyle". Ktoré ani nepotrebovali žiadnu explóziu. Len sa znenazdajky stali opustené a pomaličky chátrajú...

Tak táto "průpovídka" nás sprevádzala počas všetkých trinástich dielov našej minisérie Slovenské Černobyle.

Nadišiel čas na malú rekapituláciu.

V jednej časti došlo v diskusii na základe otázok k tvorbe akejsi diplomovky. Myslím, že aj pre našu rekapituláciu sa táto forma hodí. Zopakujeme fakty zo spomínanej diskusie, ale už bude doplnená aj o praktický výskum.

 

"Diplomovka". Urbex a Slovenské Černobyle.

 

ÚVOD.

Tento blog (kvázi "diplomovka") je zhrnutím 13-tich častí minisérie, venovanej Slovenským Černobyľom. Pojem bol vysvetlený v úvodnej "prúpovídke". Takže môžeme začať.

Čestne prehlasujem, že prácu som vypracoval sám s použitím uvedených zdrojov. Podobne terénny výskum bol samostatný, čo bolo v rozpore s prvým pravidlom urbexu. Čo už...

1. TEORETICKÁ ČASŤ.

1.1. Čo je vlastne URBEX?

"Urban exploration (skrátene urbex; doslova „mestský prieskum“) alebo infiltrácia je súkromný prieskum verejne/oficiálne neprístupných nadzemných aj podzemných objektov a zariadení vytvorených ľuďmi najmä v mestách.

1.2. Charakteristika.

Urban exploration je prienikom medzi „archeológiou“, fotografovaním interiérov nevyužívanej architektúry a adrenalínovým športom. Medzi skúmané objekty patria najmä katakomby, staré nepoužívané budovy, kanalizácia, staré továrne, strechy, kostoly, nemocnice, tunely, mosty a podobne.

Motiváciou pre mestský prieskum môže byť amatérsky či profesionálny záujem o podobu a dejiny zaujímavých architektonických diel (najmä továrenské haly, mosty, tunely), niektorí nadšenci urbexu vyhľadávajú v budovách zvyšky starých strojov alebo technologického vybavenia, iní sú skôr fotografmi, ktorí iba hľadajú zaujímavé exteriéry alebo interiéry (v opustených budovách, továrňach, železničných staniciach), prípadne hľadajú netradičné výhľady (na mostoch alebo komínoch) a pod.
Časť nadšencov vníma urbex ako módny adrenalínový šport a ich cieľom je dostať sa na neprístupné alebo zákonom zakázané miesta, kde si často zhotovujú fotografie a videá, ktoré zverejňujú na internete.

Pre mestský prieskum by ale malo platiť základné pravidlo: „Neodnášaj nič než fotky, nenechávaj nič než stopy“. Je neprípustné z navštívených objektov niečo vyniesť alebo ich akýmkoľvek spôsobom znehodnocovať. Prívrženci urban exploration sa naopak snažia poukázať na kultúrno-umelecké hodnoty opustených objektov a iniciovať ich obnovu.

Na Slovensku sa urbexu venuje niekoľko desiatok nadšencov, jedným z nich je aj youtuber Ivan Donoval a maliar Juraj Florek, ktorý v roku 2017 pripravuje vlastnú knihu o fenoméne urban exploration."

Zdroj 1: wikipédia

Propagácii urbexu sa venoval aj denník SME v článku v sekcii Leto s denníkom sme pod názvom "Navštevujú miesta, kde už nikto nežije. Lokalitu neprezradia." zo dňa 17.8.2016.

Z článku vyberám:

"Porušovanie pravidiel

Pilátová vie, že sú situácie, keď porušujú pravidlá. Jediné, ktorým sa riadia, je neodniesť so sebou nič, len zážitok a fotografie. Všetko je potrebné nechať na pôvodnom mieste. Dôležité je tiež nevytvárať vstupy do objektov tam, kde nie sú.

Niektoré miesta, ktoré navštívila, sú úplne zdevastované, iné zase vyzerajú, akoby v nich stále pulzoval život a niekto si len odskočil po noviny.
Hovorí, že „keď sa po čase vráti na zachovalé miesto, často vidí posprejované steny a rozkradnuté veci. Niekde sú dokonca úmyselne zakladané požiare, aby sa aj pamiatkovo chránené budovy museli zbúrať.“

Zdroj 2: cestovanie.sme.sk

1.3. PRAVIDLÁ URBEXU

Urbexeri nemajú spísany oficiálny kódex.
Existujú ale neoficiálne pravidlá URBEXU v 6 bodoch:

1. Nikdy nechoď sám (pokiaľ je to možné). Ak by si išiel sám, informuj o tom blízku osobu.
2. Buď opatrný.
3. Dvakrát meraj a raz strihaj, lebo zdravie máš len jedno.
4. Snaž sa nič nezničiť.
5. Nič neber (zobrať si môžeš len dobrý pocit a perfektné zábery).
6. Nič nezanechaj (jediné, čo môžeš zanechať sú stopy).

Zdroj 3: naharne.org

A hoci necitujem, uvediem ešte zdroj z konkurenčného Denníka N. Odvolám sa naň v praktickej časti. 

Zdroj 4:  denník N

(Pre prípadných záujemcov o hlbšie vniknutie do problematiky urbexu, kniha Juraja Floreka, ktorá sa v článku spomína, už  vyšla).


Zdroje ale odporúčam prečítať celé. 

2. PRAKTICKÁ ČASŤ

2.1. JA A URBEX

Teoreticky sa o urbex (vtedy som ešte nevedel, že sa to tak volá) zaujímam dlhšie. Fascinujú ma videá Ivana Donovala.
Plus samozrejme vnímam objekty, ktoré sú opustené a chátrajú. Silný impulz bol pred asi 4 rokmi, keď sme cestou z Donovál odbočili na minerálku do Korytnice.
Naposledy som tam bol niekedy začiatkom milénia, keď sme robili 2 dňovú hrebeňovku Nízkych Tatier z Čertovice a zišli sme práve v Korytnici. To ešte kúpele fungovali, ale už začínali "umierať".
Pri tejto druhej návšteve som chodil po areáli ako "Alenka v říši divů". Neveril som vlastným očiam...

V decembri 2019 sa rodinka rozhodla zdolať ferratu na Martinské hole. Ja som sa "obetoval", že vyjdem autom hore a na chate ich počkám. A keďže som mal trocha času, šiel som pozrieť dolnú stanicu sedačky. Opäť som ostal fascinovaný. Pri fotografovaní som ale ešte netušil, že z toho bude blog. Tá myšlienka skrsla až v Kunerade a Zbyňove.

Však som (síce krátko) bloger, prečo sa nepodeliť o zážitky a obrázky s ostatnými. Následne som si už destinácie vyberal cielene. Na staré kolena ma to celkom "pohltilo"...

2.2. OTÁZKY/POCHYBNOSTI Z DISKUSIE

2.2.1. "Máte povolenia a súhlasy od majiteľov, vlastníkov, správcov na vstup na cudzie pozemky, do cudzích budov, objektov? Samozrejme - staršie než sú dátumy a časy zverejnenia článkov".

Odpoveď: nie, nemám.

Už zo samotnej definície urbexu (1) urbexer vykonáva "súkromný prieskum verejne/oficiálne neprístupných miest".
V článku (2) urbexerka Pilátová konštatuje, že "sú situácie, keď porušujú pravidlá."
A zároveň dodáva: "dôležité je tiež nevytvárať vstupy do objektov tam, kde nie sú."

Do uzamknutých objektov nevstupujem. Inde využívam vstupy, ktoré vytvorili bezdomovci, alkoholici, feťáci alebo grafiťáci. Po všetkých týchto boli napríklad v Bytčici výrazné stopy.

Keď vlani vyhorel už po x-tý raz hotel Thermal v Belušských Slatinách, miestni vedeli, že tam prespáva bezdomovec. Prvoradá obava bola, či tam nie je v čase požiaru. Nikto neriešil, či "má povolenia a súhlasy od majiteľov, vlastníkov, správcov na vstup".

Slová Juraja Floreka sa mi už do teoretickej casti nevošli, hodia sa teraz:

"Dostať sa ďalej niekedy, pochopiteľne, znamená aj dostať sa ďalej, než je dovolené. Ale o tom sa mu ťažko hovorí na diktafón. „Áno, je to občas aj trochu ilegálna aktivita, ide o to, aké má človek hranice a čo chce podstúpiť. Máme však prísne zásady: nikdy nič nepoškodzujeme ani neberieme, dávame si pozor, aby sa nám nič nestalo a na opustené miesta chodíme z absolútne nezištných dôvodov za estetikou a zážitkom,“ hovorí Florek." (4)

V zdroji (3) su neoficiálne pravidlá urbexu. Okrem jednotky svedomite dodržiavam.

Záverom: každý pravý urbexer sa správa slušne a ohľaduplne k objektom, ktoré navštevuje.A samozrejme je si vedomý aj rizík zadržania či pokuty.

2.2.2. "máte súhlas zverejňovať fotky?"

Odpoveď: nie, nemám.

Rešpektujem zákazy fotografovania napríklad v kostoloch či zámkoch. Ak je podmienené nejakým poplatkom, rád ho zaplatím, viem, že prispievam na dobrú vec.

Všetky zábery v mojich blogoch sú z miest, kde sa dostane ktokoľvek. Buď sú prístupné, alebo nedostatočne zabezpečené.
Ich stav svedčí buď o opustení, alebo nezáujme majiteľov.

Jeden príklad z hotela Thermal.  Ak by som mal obísť všetkých troch majiteľov hotela (dvoch v Bratislave) so žiadosťou o súhlas k zverejneniu fotografií na blogu s čítanosťou cca 300 duší, asi ma pošlú na psychiatriu. Nehovoriac o tom, že o hoteli boli reportáže v televízii i celoštátnych denníkoch. 

3. TERÉNNY VÝSKUM

3.1. OBJEKTY

A dostávame sa k samotnej rekapitulácii.

Výskum je zhrnutý v trinástich blogoch. Celkom je predstavených 11 objektov. Tu sa dá samozrejme polemizovať, pretože niektoré objekty majú viac častí, iným zasa bolo venovaných viac blogov. Takže ktorých 11 objektov mám na mysli (chronologicky):

1. Sedačka na Martinské hole (plus opustený horský hotel)

2. Detský tábor Zbyňov (hlavná budova, chatky Alpínky a chatková časť)

3. Kunerádsky zámok (plus obytný dom, administratívna budova a "perníková chalúpka")

4. Bývalá psychiatrická liečebňa v Bytčici (kaštieľ, nový pavilón, drevený pavilón, park)

5. Makov (ružový dom a "makovníková chalúpka")

6. Hotel Thermal v Belušských Slatinách

7. Horský hotel Hájnice v Hornom Vadičove

8. Motel Šibenice v Žiline

9. Športová hala "Korytnačka" v Žiline

10. Nedostavaná športová hala v Žiline na Vlčincoch

11. "Cintorín trafík" v Dolnom Hričove

3.2. BLOGY

Nuž, prejdime si všetky blogy "step by step". A zároveň oživme túto zatiaľ fádnu prácu najzaujímavejšími fotografiami.

 

Slovenské Černobyle I. Sedačka na Martinské hole.

Môj prvý blog v minisérii. A zatiaľ aj najčítanejší. K sedačke ma viažu spomienky z lyžovačiek (Martinky sú spolu so Spálenou moje najobľúbenejšie svahy).  Teraz už lyžujem pomenej. A na Martinky skoro vôbec. Zakladanie reťazí je moja smrť... 

 

Slovenské Černobyle II. Detský tábor Zbyňov (hlavná budova)

Tento tábor je dobre viditeľný cestou z Rajca do Žiliny. Dávno som sa tam chcel pozrieť. Nuž, v rámci vznikajúcej minisérie nadišiel správny čas. V tomto blogu som spracoval hlavnú budovu.

 

Slovenské Černobyle III. Zbyňov (chatky) a Kuneradský zámok.

Ešte chvíľu som v Zbyňove a prezerám si chatky. Na záver sa presúvam do Kuneradu. Tamojší kaštieľ, ťažko skúšaný požiarmi, čaká v tichosti na svoj ďalší osud. Stihnem  ešte navštíviť obytnú chalupu pod kaštieľom.

 

Slovenské Černobyle IV. Bájny Fénix vstáva z popola (v Kuneráde po pol roku).

Po medializovaní informácií o revitalizácii kaštieľa mi to nedalo a navštívil som Kunerad znova. Naozaj, pribudli pracovné mechanizmy aj robotníci. Pri tej príležitosti som urobil aj prehliadku administratívnej budovy.

 

Slovenské Černobyle V. "Perníková chalúpka" (ešte stále v Kunerade)

Neobišiel som ani "zašitý" dom v húštine a burine. Dostal svoj vlastný blog.

 

Slovenské Černobyle VI. Bývalá psychiatrická liečebňa v Bytčici. Kaštieľ.

Bývalú liečebňu som rozdelil na tri blogy, keďže materiálu bolo požehnane. Gro predstavoval tento šiesty diel, Majestátny kaštieľ a atmosféra, ktorá na človeka padne vo vnútri, robia tento objekt záhadným a mysterióznym...

 

Slovenské Černobyle VII. Bývalá psychiatrická liečebňa v Bytčici. Nový pavilón.

Ani nový pavilón už liečebňu nezachránil. Chátra rovnako, ako kaštieľ...

 

Slovenské Černobyle VIII. Bývalá psychiatrická liečebňa v Bytčici. Park a drevený pavilón.

V záverečnej časti som prechádzal obrovským nekoseným zámockým parkom so slepými lampami a žihľavou vysokou ako ja. Okrem pochmúrneho dreveného pavilónu bol v tejto časti najzáhadnejší modrý zošit s podivnými poznámkami a kresbami...

 

Slovenské Černobyle IX. Dnes v Makove - Ružový dom v zákrute a "Makovníková chalúpka".

Cestou k našim susedom som sa zastavil v Makove. A prelustroval dve stavby. Ružový dom som vídaval už dávno. Dovnútra som sa ale aj tak nedostal. Vynahradila mi to "makovníková" chalúpka, držiaca pohromade už oba silou... Vlastne silou čoho?

 

Slovenské Černobyle X. Hotel Thermal Belušské Slatiny.

Najbližšie blogy sú venované hoteliérstvu. Tento prvý hotel "ľahol popolom"...

Slovenské Černobyle XI. Hotel Hájnice Horný Vadičov. Exteriér a chatky.

Tento pomerne nový hotel dostal priestor vo dvoch blogoch. V tomto prvom som skúmal exteriér, čiže rôzne pohľady na budovu hotela zvonka, ale aj samostatne chatkovú časť či detské ihrisko.

 

Slovenské Černobyle XII. Hotel Hájnice Horný Vadičov. Interiér.

Všade samé črepy. To by mohlo byť motto interiéru hotela. Za relatívne krátky čas zdevastované izby, reštaurácia s kaviarňou, wellness... Kto nevidel, neuverí.

 

Slovenské Černobyle XIII. Žilinské fragmenty.

Prvá miniséria Černobyľov skončila v krajskom meste. Tentoraz som zacielil na kedysi vychýrený motel Šibenice na výpadovke smerom na Martin, ako aj na športové "pýchy". Jedna so zašlou slávou, druhá k nej vôbec nedošla. Ako symbolická bodka za sériou je "cintorín trafík". Malých Černobyľov bez historickej hodnoty...

V zrýchlenom tempe sme absolvovali všetky objekty. Pokiaľ vás niektoré zaujali viac, mohli ste absolvovať kompletnú podrobnú prehliadku. Takýchto Černobyľov je u nás bohužiaľ nespočet. V druhej minisérii sa oboznámime s ďalšími. O tom ale v závere.

 

3.3. TROCHA ŠTATISTIKY

Nie že by som jej prikladal nejaký význam, ale do diplomovky patrí.

Súhrnná tabuľka sledovaných parametrov:

3.3.1. ČASOVÝ PRIEBEH

Prvý blog bol zverejnený 19.5.2020, posledný v tejto sérii 7.8.2020, čiže v rámci necelých troch mesiacov. Pri súvisiacich blogoch som sa snažil, aby odstup bol dva dni (nech čitateľov dlho nenapínam :-). Jednalo sa o Zbyňov, Kunerad, psychiatrickú liečebňu v Bytčici (tam to boli až tri časti) či naposledy horský hotel Hájnice.

Keďže končia prázdniny, v druhej sérii bude tempo "voľnejšie".

3.3.2. ČÍTANOSŤ

Snáď jediný smerodajný údaj. Všetky blogy majú súhrnne takmer 4.500 prečítaní (po tejto diplomovke možno toto číslo bude prekonané), pričom priemerná čítanosť jedného blogu je 342. Najčítanejšie boli prvé Martinské hole, číslo 500 (pre mňa trocha prekvapujúco) prekročili ešte Makov a Hotel Thermal v polovici júla. Najmenšiu čítanosť má zatiaľ posledný blog - Žilinské fragmetny, čo ale môže byť aj krátkosťou času od zverejnenia po súhrnné štatistiky.

Pre zaujímavosť celkový priebeh v grafe:

3.3.3. DISKUSIA A KARMA

Tieto čísla dávam vyslovene len pre zaujímavosť, pre mňa nie sú nijako smerodajné.

Diskusia je ovplyvnená hlavne špecifickosťou určitej "spriaznenej čitateľskej skupinky", karme zasa celkom nerozumiem. Priemerná je okolo 4 a pol a ja vôbec netuším o výpovednej hodnote tohoto čísla. Snáď len taká zaujímavosť, že najmenej čítaný blog má najvyššiu karmu. Možno to nejako súvisí...

 

ZÁVER

(skoro mi tam ušiel preklep ZÁVET :-)

Dúfam, že vás uvedené výpravy zaujali. Schválne hovorím "zaujali" a nie "páčili sa", lebo to sa asi nedá. Druhá séria už bude pozvoľnejšia, trocha sa v niektorých prípadoch zmení aj "stratégia výskumu". Doteraz som vždy šiel za konkrétnym cieľom (aj keď sa občas pritrafili aj náhody, ako chalúpky). Niektoré z budúcich objektov budú volené inak. Skrátka sa niekde vyberiem a možno niečo nájdem.

Ja sa už teším. Dúfam, že aj vy. Ďakujem za čítanosť, karmu aj diskusie :-).

 

NABUDÚCE UVIDÍTE:

24.8.2020 - Černobyľ na severe. Osvienčim..

Ešte než sa vrátime k našim Černobyľom, odskočíme si k severným susedom.

Nebude to teda slovenský, a ani typický Černobyľ, na aké ste zvyknutí. Vrátime sa v čase o viac ako trištvrtestoročie. A hlavne, dôsledky toho Černobyľu boli oveľa katastrofálnejšie...

.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Pribudlo 265 prípadov, premiér avizuje zásadné rozhodnutia

Slovensko eviduje celkovo 9 343 prípadov nákazy koronavírusom.

Autorská strana Marca

Pán premiér, ľudia to nepokazili. Pokazili ste to vy (píše Samo Marec)

Mali ste jednu úlohu, tak na nás nekričte.


Už ste čítali?