Slovenské Černobyle XIII. Žilinské fragmenty.

Autor: Miroslav Galovič | 7.8.2020 o 1:20 | Karma článku: 6,50 | Prečítané:  237x

Dnes sa pozrieme do krajského mesta. Pôjdeme smerom od Martina. Najprv sa zastavíme v Moteli Šibenice. No a potom si pôjdeme zašportovať. Či už v novej hale, alebo v legendárnej "Korytnačke". A na záver nás opäť čaká bonus.  

Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďalších rokoch. Pripjate s kolotočom či opustenými ulicami a rozpadajúcimi sa panelákmi.

Fascinuje ma urbex, tie naše "slovenské Černobyle". Ktoré ani nepotrebovali žiadnu explóziu. Len sa znenazdajky stali opustené a pomaličky chátrajú...

Dnes nebudeme vstupovať do objektov. Všetko si dôkladne popozeráme zvonka.

Motel Šibenice.

Smerom od Martina, v dobách nie tak dávnych, vítal motoristov mohutný kosák a kladivo. Neďaleko tejto dominanty je aj motel Šibenice. Kedysi ste sa tu mohli zastaviť na dobré jedlo, prípadne aj prenocovať a poznávať okolie Žiliny. Prírodných aj kultúrnych krás je tu habadej.

Dnes už k motelu nevedú žiadne pútače. A bujná zeleň ho dokonale ukrýva, z cesty už ho nevidno. Vpravo vedie nenápadná odbočka k výkupni paliet.

Auto som odstavil pred rampou. Bolo už neskoré popoludnie, zrejme paletári už odišli. Po pár metroch sa motel zjavil v plnej nádhere.

No, nádhere...

Rešpektujem výrazný nápis z boku hotela. Dnešná exkurzia bude len exteriérová. Zub času už zanechal hlboké stopy. Vzadu za spustenou rampou je recepcia.

Keď som pátral po histórii motela, najviac informácií som našiel v článku Michaly Stehlíkovej v Žilinskom večerníku, ešte z 5.8.2013, takmer presne spred 7 rokov.

Mimo iné som sa dočítal:

Povolenie na výstavbu Motela Šibenice získal investor, Jednota Žilina, ešte v roku 1976. „Stavbu sprevádzali komplikácie, dokonca činnosť bola na chvíľu i zastavená kvôli problémom s nedokončenou kanalizáciou, pričom bola zaplavená i časť budovy. Aj preto sa kolaudačné rozhodnutie vydalo až 25. júna 1984, po 8 rokoch od vydania stavebného povolenia,“ rozpráva Peter Štanský, riaditeľ žilinského archívu.

Ubytovňa a diskotéky...

Aj keď začiatky motela neboli práve ideálne, nakoniec sa ho predsa len podarilo otvoriť a pritiahnuť doň ľudí. Niekoľko rokov poskytoval nocľah turistom jednej cestovnej kancelárie, ktorá organizovala v tom čase veľmi obľúbené autobusové zájazdy.

Turistami vyhľadávanú ubytovňu neskôr odkúpil nemecký podnikateľ, emigrant zo Slovenska, ktorý využíval najmä haly za motelom, kde organizoval rôzne zábavy.

Dočká sa motel zašlej slávy?

Odvtedy sa na stoličke majiteľa vychýrenej ubytovne vystriedalo niekoľko ľudí. Pokusov o znovuotvorenie bolo niekoľko, doposiaľ, žiaľ, nezrealizovaných. Motel tu síce stále stojí, ale pohľad naň zabolí nejedného „pamätníka“.

V súčasnosti je jeho vlastníkom súkromná firma so sídlom v Žiline. Ku konkrétnym plánom s objektom sa momentálne nechce bližšie vyjadrovať. „Máme s budovou isté zámery, ale nebudeme ich konkretizovať. Stavba je zabezpečená, aby nebola nebezpečná pre ľudí. Je uzavretá, neprespávajú tu bezdomovci a je strážená strážnou službou. Jej vlastníctvo berieme zodpovedne,“ dostali sme odpoveď z vedenia firmy.

Nuž, ani po siedmich rokoch od predmetného článku o "istých zámeroch" niet ani stopy.

Poďte so mnou na prechádzku okolo motela.

Obchádzame budovu z druhej strany. Kolmo na ňu nadväzuje veľká hala, dejisko vychýrených nočných diskoték.

Po prvej zákrute nahádzam výkupňu paliet. Tiež zo zadnej strany hotela je vchod. Rozhodol som sa ale rešpektovať zákaz (aj keď o funkčnosti kamerového systému by sa dalo pochybovať a po nejakých SBS-károch niet ani vidu).

Zákruta pokračuje "za roh". Tu sa nachádzajú zaujímavé vysoké "monumenty". Ich účel mi ostáva zahalený rúškom tajomstva...

Po pár metroch naša prechádzka končí. Táto časť motela je poznačená požiarom.

Keby sa mi chcelo predierať hustou burinou, dostal by som sa k recepcii. No ale nechce sa mi :-). Aj tak som sa rozhodol nevstupovať do objektu. Takže rovnakou cestou sa vraciam k autu.

V ďalšej etape budem testovať možnosti športovania v krajskom meste.

Žilinské športovanie (kolektívne športy).

Žilina v minulom storočí mala na vrcholovej úrovni okrem futbalistov a hokejistov aj basketbal a volejbal. Teda vlastne všetky najpopulárnejšie športové odvetvia.

Dnes ostal iba futbal, ktorý tiež prešiel v čase korony turbulenciami. Problém okrem financií je aj chýbajúci vyhovujúci priestor. Basketbalisti hrávali svoje zápasy v telocvični športového gymnázia, ktorá pri počte 500 fanúšikov praskala vo švíkoch ("korytnačka" pojala 3200 divákov, pri koncertoch až 6000).

A hoci chalani nevypadli, s najväčšou pravdepodobnosťou najvyššiu súťaž hrať nebudú. Podobne ako volejbalistky, hoci postúpili. Money, money, money. Haly, haly, haly...

Nuž, poďme pátrať, kde urobili soudruzi z krajského mesta chybu...

 

"Korytnačka"

Pozrime sa, čo hovorí wikipédia o tejto legendárnej stavbe.

Generálny projektant: Športprojekta Bratislava, ateliér 22, Žilina

Autor: Ing. arch. Ľudovít Kupkovič, Ing. Andrej Bašista, CSc.

Výstavba: 1980 – 1986

Lokalita: Vysokoškolákov 6, Žilina

Urbanistické riešenie objektu rešpektuje trasovanie hlavných mestských komunikácií a vďaka dobrému vizuálnemu signálu lokalizovania sa hala stala významným mestotvorným prvkom. Umiestnená je v blízkosti kultúrno-spoločenského a administratívneho centra mesta s minimálnymi vzdialenosťami peších ťahov so sídliskami, s centrom mesta, historickým jadrom a rekreačnou zónou so športovým areálom Žiliny. Územie má nepravidelný pôdorys, ktorý je ohraničený výraznou dopravnou komunikáciou, mestským parkom a lesoparkom.

Autori si zvolili pre koncepciu haly u nás neobvyklý tvar, ktorým však vyriešili otázku opláštenia a zastrešenia. Stavba má kruhový pôdorys o priemere 105 m, nad ktorým sa vypína do výšky 18,5 m guľový vrchlík budovy. Jeho základnú nosnú konštrukciu tvorí 44 drevených lepených plnostenných oblúkových väzníkov šírky 23 cm s premenlivou výškou od 80 do 180 cm. Strešný plášť tvoria atypické sendvičové drevené panely a krytina z medeného plechu. Architektonický účinok tvaroslovia pôsobí ucelene, elegantne a mäkko. Prispieva k tomu aj priznanie nosných elementov vybiehajúcich do exteriéru. Prstenec okien vložených po celom obvode vyrovnane rozptyľuje denné svetlo a nedovoľuje priame oslnenie hracej plochy. V kontraste s nenápadnou vonkajšou formou je vnútorný priestor prekvapujúco rozsiahly a pôsobivý. V interiéri nechávajú autori plne vyznieť drevenú konštrukciu, čím dosahujú účinný výtvarný efekt.

V roku 2009 sa začalo s demoláciou haly, ktorá predchádza komplexnej rekonštrukcii celej haly spolu s okolím.

Odvtedy korytnačka chátra. Sú to nekonečné spory mesta so známym žilinským podnikateľom, siahajúce ešte do čias Jána Slotu. Boli snahy o jej revitalizáciu, vznikol aj projekt Národného športového centra. Koho to zaujíma bližšie, môže si prečítať informácie z regionálnej tlače z októbra 2017. Odvtedy sa veci veľmi nezmenili. Pár nadšencov florbalu či iných menších športov si provizórne upravilo palubovku a halu využíva.

(Osobne som zažil korytnačku v čase rozkvetu aj vďaka tomu, že syn hral žiacky basketbal. Rok čo rok sa tu konali medzinárodné sústredenia a turnaj BADEM - basketbal detí a mládeže, kde deti v hale boli aj ubytované. Takisto sme tu boli na legendárny muzikál Na skle maľované s Miškom Dočolomanským či koncert Lucii Bílé).

Tak poďme obísť korytnačku dookola, ako dnes vyzerá.

Parkujem pri Dome techniky. Ten má tiež už najlepšie roky za sebou a nesie už určité stopy začínajúceho Černobyľu. Predo mnou je typická silueta "korytnačky".

Na našom "kruhovom objazde" sa striedajú rovnaké obrázky. Podporné piliere či vchody podobné ako vajce vajcu, všetko výrazne poznačené časom. Pred vrátnicou je opretý bicykel, zrejme je v hale nejaký tréning.

Za chvíľu nachádzam dôkaz, že v hale sa športuje. Ale v okolí haly nachádzam ešte iné, prekvapujúce stopy života :-)

Ani tu, ako na mnohých podobných objektoch, nechýbajú umelecké diela grafiťákov. Pozrite si ich aj bez vstupného.

Pri hale je niekoľko "kociek". Ich účel mi je neznámy. Tu naša prehliadka končí.

Ak je vám ľúto, že sme nenazreli dovnútra, malé odškodnenie nájdete na portáli žilinak.sk. Zábery sú z roku 2014.

 

"Nová" športová hala.

"Korytnačka" v roku 2009 skončila.

V tom istom roku mala začať fungovať nová športová hala na sídlisku Vlčince. V hlavnej úlohe opäť mesto (Jána Slotu vystriedal na primátorskom kresle Ivan Harman) a už spomínaný najznámejší žilinský podnikateľ.

Ako projekt dopadol, pozrieme o chvíľu.

Aký bol zámer, prečítajte si v Pravde z októbra 2018.

Stojím na začiatku chodníka. Dĺžka haly mi po odkrokovaní vychádza viac ako 200 metrov. Popri plote je niekoľko "sŕdc", ktoré mali dávať hale život.

No a ďalej to už je "festival" kovových konštrukcií...

Nuž, toto sú žilinské športové možnosti. A ani perspektíva nie je ružová...

 

Bonus

Bonus nie je priamo zo Žiliny, ale neďaleko. Náhodne som objavil "cintorín trafík". Cigarety ani noviny v nich už nekúpite.

Nabudúce uvidíte:

Slovenské Černobyle. Rekapitulácia prvej série.

Týmto dielom skončila prvá séria. Nabudúce si ju stručne zhrnieme a zopakujeme, čo je vlastne urbex. Dátum ešte sám neviem, ale snáď do týždňa sa to udeje.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Pribudlo 265 prípadov, premiér avizuje zásadné rozhodnutia

Slovensko eviduje celkovo 9 343 prípadov nákazy koronavírusom.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Nech si vánok odnesie Mikasa

Nastal čas, aby Matovič vyvodil politickú zodpovednosť.


Už ste čítali?