Slovenské Černobyle XI. Hotel Hájnice Horný Vadičov. Exteriér a chatky.

Autor: Miroslav Galovic | 29.7.2020 o 0:38 | Karma článku: 4,66 | Prečítané:  309x

Tak sme sa vrátili na Kysuce. Tentoraz ale volíme inú cestu. Nie smerom na Bytču a Makov, ale na Čadcu. V Radoli odbočujeme doprava. Náš cieľ je moderný horský hotel Hájnice v Hornom Vadičove. Alebo ak chcete, hotel Tini.

Chceli sme si totiž na stránke sorger.sk objednať welnes pobyt.

Cena pobytu: 119,00 € / 2 osoby / 2 noci
V cene pobytu je zahrnuté:
- ubytovanie
- polpenzia - raňajky, 2x večera
- voľný vstup do hotelového wellness centra - vnútorný bazén, fínska a parná sauna, infra kabínka, masáže, špeciálne procedúry a beauty programy
- strážené parkovisko
- WiFi

Znie to sľubne. Akurát nás mätie informácia hneď v úvode stránky.

Zariadenie je vyradené z prevádzky. Platnosť pobytu vypršala (ešte v januári 2015). Pobyt momentálne nie je v ponuke.

Nuž, skúsme si predstaviť, ako by to mohlo vyzerať v lete pred šiestimi rokmi...

 

leto 2014.

Prichádzame. Uzavretá spoločnosť? To budeme možno my...

Vľavo vidíme parádne detské ihrisko.

Už sme pri hoteli. Vyzerá pekne.

Opakovaný vtip nie je vtip.

A ja som túto metódu kontrastu už použil, spomínate? V Belušských Slatinách.

Akurát tam sme sa vrátili strojom času až do minulého tisícročia. A hotel vyzeral ako pravý Černobyľ.

Teraz sme previnuli čas len o šesť rokov. A pohľad na hotel z diaľky vôbec nenasvedčuje tomu, že sme v ďalšom slovenskom Černobyle.

Že ste sem zablúdili prvýkrát? Nuž, tak na úvod prehliadky malé vysvetlenie.

Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďalších rokoch. Pripjate s kolotočom či opustenými ulicami a rozpadajúcimi sa panelákmi.

Fascinuje ma urbex, tie naše "slovenské Černobyle". Ktoré ani nepotrebovali žiadnu explóziu. Len sa znenazdajky stali opustené a pomaličky chátrajú...

 

leto 2020

Idem zistiť, prečo zariadenie nie je v prevádzke.

Niečo som si pravda prečítal aj na internete. Aktuality.sk písali o hoteli ešte v roku 2015, krátko po jeho zavretí. V pozadí boli mafiánske praktiky, však si prečítajte.

(Vtedy sa zdalo, že bude zavretý dočasne. Hotel bol postavený v roku 2007, takže fungoval čosi vyše 7 rokov. Pomaly sa blíži k rovnakému číslu "dočasného" zatvorenia. No, zatvorenia. Momentálne je otvorený, ba aj prespať môžete. Však aj stretneme hostí. Ale nepredbiehajme...)

Navigácia ma spoľahlivo doviedla až k hotelu. Tu už je prvá prekážka. Pletivo, síce značne poškodené, ale nebudem riskovať podvozok.

Auto odstavím a ďalej idem po svojich. Ako prvé ma upútajú prístrešky. V páľave možno aj dnes prichýlia prichádzajúcich turistov. Príroda na okolí ponúka dosť možností.

Po ľavej strane vidím detské ihrisko. Nie je ako z tých reklamných záberov, ale hoci je zanedbané, vyzerá byť funkčné (možno až na pieskovisko). Momentálne tu niet ani nôžky. Možno cez víkend sa tu nejaký drobizg zjaví. Jedna indícia tu je, pivová plechovka s kelímkami v tlame bobra (či aký je to zver) svedčí ale o trocha odrastenom "drobizgu"...

Pokračujem po ceste ďalej. Na vstupnej bráne už nie je uvítací slogan, parkovisko na konci je opustené.

Po ľavej strane pod hotelom je tenisový kurt. Bránička je otvorená, prípadný športovci by ho mohli použiť (len nie v "štupľovkách") Vyzerá udržiavaný, možno sa tu nejaké zápasy konajú aj dnes.

Ešte než pôjdem k hotelu, upútali ma po pravej strane chatky. Je ich približne 20, rozhodnem sa ich preskúmať. Tvoria akúsi "chatkovú alej".

Chatky vľavo sú mierne do briežka a vedú k nim schodíky. Vstup do tých vpravo je trocha jednoduchší.

Väčšina vyzerá ešte pomerne slušne (až na porozbíjané okná), ich revitalizáciu si viem predstaviť.

Prejdime si najprv ľavý rad. V predsienke je mierny neporiadok.

V chatke tri sú váľandy, súčasťou je WC a sprchový kút.

Prezriem si jednu chatku aj v pravom rade. Líši sa drobnosťami, vstup som už spomínal. Sú tu dve poschodové postele, takže mohol tu byť jeden hosť navyše.

Aj chatky mali svoje "srdcia". Keďže už doslúžili, zmysel stratili aj telefóny...

Na spiatočnej ceste si všimnem pod svahom ešte jednu chatku "rebela" mimo sporiadaného zástupu. Ťazko povedať, či tiež patrila ku hotelu.  Nechce sa mi už k nej schádzať, ale vzhľadom na chýbajúce dvere predpokladám, že tiež už doslúžila.

Nadišiel časť obzrieť si hotel. Zo spodnej strany k nemu vedie schodisko. Takto z diaľky hotel vyzerá "vo forme". Pravda, trávnik by asi za normálnych okolností bol pokosený.

Pokračujem po ceste až k zákrute. Naskytá sa mi pohľad na bočnú časť hotela. Nápis hovorí, že sme v hoteli Tini. Ak si pozriete podobnú fotografiu z úvodu blogu (tú reklamnú), tam je nápis Horský hotel Hájnice. Nejak som sa nedopátral ku genéze premenovania hotela, ale pri podrobnom skúmaní tejto maľby sa dá rozoznať reliéf pôvodného mena.

Za chvíľu som pred hlavným vchodom na recepciu. A dozvedám sa, prečo je hotel zavretý. No, že by som nejako zmúdrel...

Už skôr som si všimol, že sa na zábradlí sušia nejaké šaty. Teraz zbadám dvoch mladých mužov. Mám problém?

Nemám. Sú to sympaťáci z Ústí nad Labem Radek a Bohuslav. Robia túru z Kysuckého Nového Mesta do Terchovej, hotel im padol vhod na prenocovanie. Mňa považovali za správcu. (Keby som pristúpil na hru, mohol som im napariť pokutu :-). Trocha sme pokecali, ich zaujal urbex, ukázal som im pár blogov v mobile. Oni mi na oplátku ukázali fotografie, kde mali pri vibramoch odfotený čerstvý medvedí trus. Strašne túžili stretnúť medveďa. Tu sa naše záľuby mierne rozchádzali.

Urobil som fotečku a musel som im sľúbiť, že ju včlením do blogu. Zapísali si link, takže nejaké to videnie tohoto blogu bude aj z Ústí :-)

 

Ostáva mi ešte pozrieť hotel zo zadnej strany. Z betónových kvetináčov už vyčuhuje kadečo.

Tu už začínajú byť črepiny výraznejšie. Aj na oknách sú prvé nápisy, zvonka ich vidím zrkadlovo. Možno vás prekvapí, že nápis na ľavom okne nie je AHOJ, ale AHOC :-).

V ľavej časti je výrazné krídlo so samostatným vchodom. Hneď za tým vchodom je... Ale počkajme, to bude v budúcej časti, keď pôjdeme skúmať interiér.

Za hotelom je prírodné jazierko, ktoré si napriek Černobyľu žije svoj život, v tomto suchu dočasne bez vody. A tiež opustená králikáreň.

Z druhej strany sa hotel obísť nedá, respektíve s problémami, takže sa vraciam po ceste k shodom, ktorými som vyšiel k hotelu. Ešte než vstúpim, poobzerám sa po dvore.

Hneď pri kontajneroch je nejaký stroj, zrejme na polia.

Ďalej nasledujú prístrešky. Je tu naukladaný rôzny materiál a aj záhadný stroj, tipoval by som ho do kuchyne. Tiež číslované transparenty zo stanovíšť animačných aktivít. Dozvieme sa, že tu spieval aj Tomáš Bezdeda.

Prekvapil ma pohodený radiátor, počítal som, že podobné veci už budú v zberných surovinách. Už v prednej časti nachádzam kanistry so žltou tekutinou.

Obhliadka exteriérov končí. Ešte dva zábery spredu a pohľad na zaujímavé (ale nepraktické) hojdacie kreslo...

Stojím pred dverami, ktoré sú o poschodie nižšie ako tie bočné na recepciu. Podľa tabule nad vchodom vstupujeme do reštaurácie pohoda. Nápis na skle informuje, že tam je aj rovnomenná kaviareň. Čosi mi ale vraví, že kávičku si nedám....

Dvere sú polodokorán (respektíve v polohe "ležmo"), nuž ráčim vstúpiť.

Pozývam aj vás, ale chvíľu musíte počkať...

Už čoskoro uvidíte:

31.7. - Slovenské Černobyle XII. Hotel Hájnice Horný Vadičov. Interiér.

Vo večernom osvietenom hoteli nás privíta milý personál, bohato prestreté stoly, útulné izby a zaslúžený relax vo wellnese...

Alebo že by nie????

 

PO UZÁVIERKE.

(trocha mimo tému. Ale na samostatný blog to nevydá, tak to pripnem ako apendix :-)

Takto to vyzerá, keď sa ženy čertia... (či naopak?)

Ani psa by nevyhnal... (ťahal domov ako husky :-)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR

Zúfalo neoriginálny Lukašenko

Autoritári sveta majú podobné postupy.

Kto vyzradil Kyselicu? Ministerstvo o svojom vyšetrovaní mlčí

Naď môže Kyselicu zbaviť mlčanlivosti.


Už ste čítali?