Bakalárky, diplomovky, rigorózky... (a iné plagiáty)

Autor: Miroslav Galovic | 27.7.2020 o 1:51 | (upravené 3.8.2020 o 12:00) Karma článku: 3,70 | Prečítané:  571x

Aktuálne ovládli politickú scénu (ne)plagiáty našich politických verchušiek. Dvaja z najvyšších už čelili odvolávaniu, jeden dokonca navrhol sám seba. A čo sme my horší ako naši vyvolení???  

Každý z nás by mal urobiť svoju súkromnú inventúru.

A v prípade potreby sa odvolať...

 

Pojednanie v troch častiach.

Časť prvá.

Čo bolo pred diplomovkou.

 

Nuž, bakalárku som nepísal.  Za našich čias sa štúdium nedelilo na bakalárske a magisterské. To ale neznamená, že som pred bakalárkou žiadne práce nepísal. Za našich čias existovala tzv. ŠVOČ. Študentská vedecká odborná činnosť.

Ktorá vyústila napísaním práce, ktorú ste obhajovali vo fakultnom kole. Víťazné práce potom postupovali do kola celoštátneho. Tieto práce mali ešte jeden efekt. V určitom bodovom systéme mohol študent získať k prospechovému štipendiu aj štipendium mimoriadne. Spolu s bodmi za šéfredaktora fakultného časopisu mi to zaistilo od tretieho ročníka „finančnú samostatnosť“. Možno pamätáte, internát na mesiac stál 44 Kčs a stravná jednotka bola 2,60 Kčs za jedlo. A keď sme ich neminuli, dali sa vymeniť napríklad za štangle salámy či plechovky pražskej šunky.

Ale to som trocha odbočil, ale to sa mi bude stávať pomerne často :-).

Ja som takéto „malé bakalárky“ počas štúdia robil štyri. Podobne, ako diplomovku, zviazal som ich ako Zborník prác.

Nuž, poďme preskúmať, či nie sú plagiáty.

Vopred upozorňujem, že to bude trocha fádne. Z istých dôvodov používam iba jeden font, jednu veľkosť písma a jednu farbu (pravda, keby som sa rozkokošil, mohol som aj červenú)

1. SVETONÁZOROVÉ A FILOZOFICKÉ PROBLÉMY VO VÝUKE BIOLÓGIE VO 4. ROČNÍKU BIOLÓGIE

Podozrivý je už kabinet, kde som prácu vykonával.

Prečo? A prečo taká téma?

Nuž, odpoveď je trocha bizarná. Počas štúdia bolo tuším 5 marxisticko – leninských predmetov. V druhom ročníku to bol vedecký ateizmus.

Nuž a prednášajúca dala možnosť namiesto skúšky napísať ŠVOČ-ku. S písaním som nikdy problém nemal. Nuž, nebolo o čom. A po krátkych konzultáciách so skúšajúcou sa „vyštrngala" aj téma“.  

Učiť som chcel. Biológia bol môj aprobačný predmet. Štvrtácka biológia obsahovala evolúciu aj genetiku. Svetonázorovo som bol od 13-rokov vysporiadaný*. Ostalo len naštudovať a rešeršnúť literatúru...

* Do trinástich rokov som bol vzorný kresťan katolík. Dokonca som aj menštr... sorry, miništroval. Vždy, aj na ranné omše pred vyučovaním, sme boli aspoň štyria. Takže ja som bol poslušný barančok v stádočku, ktorý vždy nasledoval toho pred sebou. Keď šiel doľava, ja tiež. Keď pokľakol, urobil som to isté.

Až raz.

Prišli sme iba dvaja. Čo bol problém, lebo to boli hlavní miništranti. Pravý a ľavý. (takéto označenie mi príde lepšie, ako hlavný a pohlavný). Hlavná ťarcha ležala na pravom, to bol skúsený Rudo. Ľavý mal asi len tri úkony za celú omšu. Čo bola na Mikiho, ktorý bol zmätený už len z toho, že nebude mať v stádočku za kým ísť (pravá rada chodila inde ako ľavá), ba bude vodca stádočka (čo na tom, že jednočlenného) nadľudská úloha.

No nebudem zdržiavať. Snažil som sa zrkadlovo kopírovať pohyby Ruda, lenže kostol nebol celkom symetrický, takže chvíľu som sa stratil v sakristii. Bol som trocha ako epileptik. Druhý problém bol, keď prišla prvá z mojich troch úloh. To som práve zadychčaný dobehol zo sakristie.

Pán kaplán mi voľačo pošepol. Vyvalil som naňho oči. Skúsil znova, už polohlasne. To už som sa zmohol popri vypúlených očiach aj na zúfalé „čooo??“. Pán kaplán už kričal. Našťastie, Rudo pochopil a už prichádzal s voľajakou knihou. Pochopil aj pán kaplán a už výhradne komunikoval s Rudom. Na mňa už len občas škaredo zazrel. No a ja som sa mohol plne sústrediť na svoje potulky kostolom...

Ups, odbočka. A navyše som túto story možno raz hovoril...

No, naspäť k práci.

Kuknime na obsah a zoznam literatúry.

Najzaujímavejšia je v literatúre časť a) KLASICI MARXIZMU – LENINIZMU. A vravíte si, ten magor preštudoval jedného Engelsa a päť Leninov!!! Ak ste videli niekedy čo len jeden Leninov zborník, to bolo hádam 1500 strán, nebodaj v origináli!!!

Priatelia, dnes keď ma aj zabijete, netuším, ako a prečo práve týchto 5 zväzkov.

Či som sadol do Univerzitnej knižnice, podľa vyžrebovaných čísiel športky vybral zväzky a v nich náhodne listoval... Alebo možno citoval už z citovaného v niektorej inej práci? Čo by bola silná indícia k „pajcnutiu“. Nielen textu, ale aj s citovaním. Čo teda neviem, či je poľahčujúca alebo priťažujúca okolnosť.

Zabite ma, neviem.

Citácia vyzerala napríklad takto:

Chvíľu som uvažoval, či som si tie citáty nevymyslel.

Ale osobne si myslím, že vetu „človek nemôže obsiahnuť=odraziť=zobraziť celú prírodu v jej úplnosti, v jej bezprostrednej totalite, môže sa k tomu len večne približovať, vytvárajúc abstrakcie, pojmy, zákony, vedecký obraz sveta...“ by som nedal.

Alebo dal, po piatich kombináciách pivo + rum v Mamute za podmazu Petra Lipu...

Hovorte si čo chcete, mal ten Lenin niečo do seba (pokiaľ to teda nie je moja myšlienka z tej pivárne...). A musel sa nudiť ako pes. Škoda, že na čas prerušil písanie a šiel strieľať s Potemkina. Či?

** Doplnené v korekcii (čiže kto ste čítali skôr, prečítajte si ešte raz)

Citát pod číslom 12:

"nepredpokladať, že naše poznanie je hotové a nezameniteľné, ale skúmať, ako sa s nevedenia stáva vedenie, ako sa neúplné vedenie stáva úplnejším a presnejším" ma vedie k podozreniu, že Lenin a Jára Cimrman boli tá istá osoba,

Veď porovnajte citát s prednáškou.

No ale poďme ďalej.

Zoznam literatúry ešte pokračoval na strane 34. Aha:

Upriamime pozornosť na článok R.Šímu v Novom Slove.

A teraz na moje citácie v troch kontroverznej kapitole I.2 Komunistický svetonázor a jeho formovanie.

Nie je podstatný obsah kapitoly. Blablabla. Ale mojich 12 citácií:

Dajme bokom fakt, že podobne ako predseda parlamentu, vlády či ďalšie tisíce študentov som si prácu zľahčoval a namiesto presného citovania zdroju som lajdácky písal „tamtiež“.

Ale priatelia, 12 krát citovať toho istého autora??? To je „pajc“ jak vyšitý.

Túto kapitolu vlastne napísal R. (Rudolf? Roman? Rado?) Šíma. Z dnešného ideologického pohľadu sa mi vlastne uľavilo.

Táto moja práca mala ešte dohru. Na skúške na vojenskej katedre. Skúšajúci, major Greguška, prísny a rázovitý chlap, nenávidel filozofov. Filozofiu ako aj všetky humanitné vedy  považoval za zbytočnosť, filozofov za darmožráčov. Uznával len techniku, nás prírodovedcov ako tak ešte toleroval. Ale neviem ako sa dopátral k tejto mojej práci. Skrátka, zaradil ma k filozofom.

Nuž a vytiahol som si otázku „Princípy činnosti guľometu“. Ani šajn. Ale vedel som, ako funguje samopal. Napodiv som ho vedel aj rozobrať. Ba aj poskladať, občas aj tak, že mi nezvýšila žiadna súčiastka...  

Ako matematik som nevidel žiaden problém, stačí prehodiť premenné. Tak som začal hovoriť princípy činnosti samopalu, len namiesto samopal som vždy povedal guľomet. Krásna, plynulá odpoveď. Neviem, či ste niekto zbehlý vo vojenskej technike.  Skrátka celé zle.

Letel som zo skúšky ako ten patrón. Už neviem, z ktorej tej zbrane. Nie je to jedno. Lebo to je celkom iný princíp.

Ináč s touto zámenou premenných som mal problém ešte raz, ale iného rázu. Na algebre sme mali binárne operácie. A tie sa označujú geometrickými útvarmi. Krúžok, štvorček, obdĺžnik.

Ja, aby som si to spestril, používal som kosoštvorček. A keď som sa to učil nahlas, hovoril som tomu (prepytujem) pička. Lenže na skúške ten problém. Však vedel som všetko, o to nešlo. Ale vždy keď som hovoril „binárna operácia“, nastala pauza 5 sekúnd. Za Všehomíra som si nespomenul na iný útvar. A na skúške vravieť to zafixované sa nehodilo...

Nič, to bola dvojitá odbočka.

K tejto práci za mňa všetko. Keď tak sa v diskusii pýtajte  na čo chcete, ja na čo chcem odpoviem. (pajcnuté od Mirka Donutila).

Ďalšie práce už pôjdu rýchlo. Už budú bez politických podtónov. Druhá a tretia boli vlastne už prípravou na diplomovku.

 

2. ŠTANDARDIZÁCIA VÝPOČTU ZÁKLADNÝCH ŠTATISTICKÝCH HODNÔT POMOCOU VÝPOČTOVEJ TECHNIKY AKO PRÍKLAD VYUŽITIA MEDZIPREDMETOVÝCH VZŤAHOV NA GYMNÁZIU

 

Nuda, nuda, šeď, šeď... (pajcnuté od Cimrmanov)

Práca dostala cenu VTS (vedecko – technická spoločnosť) „Za prínos do praxe“. A ja takú ruskú knihu o technike...

Zaujímavosťou je snáď len to, že program som robil na diernych štítkoch. Pekne všetko nadierovať, odovzdať slečne operátorke pri okienku, počkať polhodinku (však nás tam bolo veľa), potom prevziať chybový protokol a opraviť pár štítkov. A celé znova. Po treťom – štvrtom načítaní sa občas niektoré štítky pokrčili, no srandy kopec...

Program som písal v jazyku FORTRAN. Keď som ju obhajoval pred komisiou, jedna členka, staršia to už pani – didaktička biológie, mi položila v diskusii otázku. „A čo ste vlastne chceli tým Fortrámom povedať?“ Nuž, čo na to odpovedať...

Neskôr, keď už som bol piatak a už sme  prešli na PASCAL, urobil som maželkinmu spolužiakovi kamarátsku službičku. Skrátka som za neho urobil komplet zadanie do programu. A jeho učiteľ, ináč u neho som konzultoval niektoré časti diplomovky, na neho zhurta. Kto vám urobil program. Chlapec dlho zapieral, tvrdil že to robil sám, ale napokon ma bonzol. Tak mu odkážte, že my robíme vo FORTRANE a on vám to naprogramoval v PASCALE...

No rýchlo naspäť. Posledné dve práce už boli v piatom ročníku.

3. VYUŽITIE VÝPOČTOVEJ TECHNIKY VO  VYUČOVACOM PROCESE NA GYMNÁZIÁCH S KONKRETIZÁCIOU NA BIOLÓGIU /PRIESKUM NA BRATISLAVSKÝCH GYMNÁZIÁCH/

/sledujte tie zátvorky. CONSUL tie klasické na kladivkách nemal/.

To už bol klasický dotazníkový prieskum ako podklad, či nemám zmeniť tému diplomovky :-).

Zvolil som kontrasty. Dve gymnáziá.

Červenú armádu, zvanú GAMČA, kde boli dve skupiny žiakov. Prvá zameraná na programovanie, druhá prírodovedne. Na Ladislava Sáru bola prvá skupina tiež prírodovedná, ale druhá humanitná, konkrétne zameraná na pedagogiku.

Výsledky boli hrnuté do spústy tabuliek (mimochodom, dorábaných ručne, tie CONSULY boli dostť blbé :-), napríklad:

Keď tak sa spýtajte v diskusii.

 

Posledná práca bola úplne z iného súdka.

4.DYNAMICKÉ FÓLIE VO VÝUKE GENETGIKY NA GYMNÁZIU

Najkratší názov, najkratší rozsah.

A možno najlepšia z prác, ani náznak plagiátu.

Pri nej som sa vyslovene bavil. Genetika bola vždy mojim koníčkom a tu som urobil systém „dynamických fólií“ (pmätáte ešte na MEOTAR?), kde sa dalo názorne ilustrovať kríženie.

GRO boli samotné fólie, skladajúce sa s matríc a dynamických prvkov. Vlastne som trocha predbehol dobu, bolo to čosi ako dnešné počítačové simulácie, ibaže bez počítača.

 Na genetike nás mal docent Letko. Rád nás ohuroval „kúzelníckymi trikmi“ z genetiky. Napríklad chodil pomedzi nás a dával otázku „Kto má hnedé oči? Otec či mama?“ Vždy dostal kladnú odpoveď, niekedy že obaja. Až raz... „Nikto, obidvaja sú modrookí...“ UPS!!!

To bola posledná odbočka. A poučenie, že niekedy je lepšie chúlostivé otázky nepokladať.

Ani zbiť ženu, keď dieťa nezdedí krvnú skupinu. Veď ja mám AB, ty máš nulku, tak ako môže mať ten pankhart B-čko???

Skúsme si vysvetliť princíp na obrázkoch. (upozorňujem ctené publikum, zvlášť odborníkov na všetko vrátane gýčov, že z výtvarnej som mal vždy dvojku. Z milosti...)

Poznámka:  v príklade je červená farba kvetu dominantná (ako u očí hnedá) a gén je označený veľkým písmenom. Biela farba je recesívna a označená malým písmenom.

Takže pukance a kolu a ideme:

Keď sú otázky, tak v diskusii (na tlačovke). Alebo na Genetickom ústave SAV (ak taký existuje...)

Táto práca ako jediná z mojich výtvorov postúpila do celoštátneho kola.

Relikvie zo štátneho kola – pozvánka a preukaz účastníka.

(keď pozriete program, zistíte, že na voľnočasové aktivity a poznávanie hradeckých „hospůdek a šenkú“ bol veľkorysý priestor.  A keďže som už mal po štátniciach a dali sme sa dokopy fajn federálna partička, „nebylo vo čem“. Naviac sme mali prehľadnú mapku. Paráda!)

Tieto fólie zaradil do edičného plánu n.p. Učebné pomôcky.

Lenže proces bol zdĺhavý a keď už malo prísť k realizácii, prišla revolúcia, národné podniky sa ocitli v chaose a z projektu nič nebolo. A žiaľ, ani z honoráru (malo to byť okolo 3000 Kčs).

Na dnes stačilo. Nabudúce nás čaká:

Časť druhá

Diplomovka.

Len kedy to bude, nemám ani tucha...

Šmnkote, som sa zakecal. Veď už je viac ako polhodinu po polnoci!!!

Že čo? Jáááj, vy idete podľa toho letného nepodarku...

Ja mám na videu (!) presný čas:

(no dobre. Chvíľu trvá, než to odfotím, pošlem si mailom do kompu, prehodím do priečinka obrázkov, nahrám do blogu, rozchodím kŕč v nohe z pokrúteného sedenia za kompom, skontrolujem náhľad... Pomaly ma ten letný čas aj dobehne!)

P.S. Ešte som robil drobné pravopisné úpravy. Truhlíci vševedi a odborníci na gýče ale vždy niečo objavia. Určite tam mám niekde zámenu s za z, ale už to neviem nájsť, stratil som sa ako miništrant Miki v sákristii. Ďakujem za toleranciu :-)

A pridal som jeden nový objav. Lenin = Jára Cimrman.

(video sa mi už fotografovať nechce. Pozrite hore čas úpravy a odrátajte hodinu).

DOPLNOK PO TÝŽDNI

(pre "zasvätených" a celkom mimo tému :-)

TRI TRIČKÁ A JEDNA ŠILTOVKA

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR

Zúfalo neoriginálny Lukašenko

Autoritári sveta majú podobné postupy.

Kto vyzradil Kyselicu? Ministerstvo o svojom vyšetrovaní mlčí

Naď môže Kyselicu zbaviť mlčanlivosti.


Už ste čítali?