Slovenské Černobyle VII. Bývalá psychiatrická liečebňa v Bytčici. Nový pavilón.

Autor: Miroslav Galovic | 7.7.2020 o 13:34 | (upravené 7.7.2020 o 13:57) Karma článku: 3,24 | Prečítané:  274x

Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďalších rokoch. Pripjate s kolotočom či opustenými ulicami a rozpadajúcimi sa panelákmi.

Fascinuje ma urbex, tie naše "slovenské Černobyle". Ktoré ani nepotrebovali žiadnu explóziu. Len sa znenazdajky stali opustené a pomaličky chátrajú...

(viem, opakujem sa. Už siedmykrát :-)

Neprezieravo som v Černobyle VI povedal, že "ak všetko dobre pôjde, možno sedmička buchne ešte do polnoci". No nešlo :-). Uplynuli skoro dva dni, ale "sedmička" je tu.

Budeme plynule pokračovať. Ak ste sem zablúdili náhodou, odporúčame vrátiť sa k "šestke".

Konečne v záhrade. Po trocha ponurej, trocha depresívnej a trocha mystickej atmosfére dobre padne dúšok čerstvého vzduchu. Než sa prejdeme po parku, ešte jedna informácia. V minulej diskusii padla otázka na majiteľa a kúpnu cenu areálu. Možno to zaujíma viacerých, môžete si prečítať informácie z webu zilinak.sk.

Zaujímajú ma nové pavilóny, kde sa mala psychiatria presťahovať z chátrajúceho kaštieľa. Hneď pred sebou vidím neveľkú drevenú budovu. A ďalej, krytá stromami, stojí biela murovaná stavba. Začnem tam.

Vyberám sa zarastenou cestičkou. Po pravej strane vidím už spomínané "externé srdce", ktoré bolo zdrojom životnej energie kaštieľa.  Na zákrute je stĺp už nefunkčného osvetlenia. Tabuľka ma informuje, že idem správne.

Za zákrutou sa zjavuje nový pavilón v plnej kráse. Je ale zvláštny. Že bu ho nedostavali a nestihli omietnuť?

Neskôr som našiel na webe obrázok, kde bola tráva pokosená. Jasne vidieť obrysy pokračujúcich základov budovy. Zdá sa, že časť budovy bola rozobratá. Alebo nedostavaná?

Rozhodnem sa odložiť prechádzku po parku a preskúmať najprv túto budovu.

 

NOVÝ PAVILÓN ZVONKA

Spredu už pavilón vyzerá "normálne". Biela fasáda je celkom zachovaná, o elektrickej skrini to už celkom neplatí. Pred vchodom je veľká halda dreva.

Nápisy na vstupných dverách už majú len historickú hodnotu.

VESTIBUL

Vchádzam do rozsiahleho vestibulu. Aj tu je rozvodná skriňa, ale tiež už bez energie...

Už tu začínajú prvé maľby. Ale aj nápisy, ktoré nútia k zamysleniu.

 

VÝŤAH

V kaštieli sme boli odkázaní na schody. Tento nový pavilón už je moderný, má aj výťah. Aj keď len s dvoma zástavkami. V podkroví je strojovňa. A objavujem ešte jedno "elektro-srdce".

IZBY A TERASA

Najväčší rozdiel medzi kaštieľom a novým pavilónom je v izbách.

Jednak tie v kaštieli boli už poznačené zubom času, ale aj architektonicky a atmosférou na mňa pôsobili oveľa depresívnejšie. Tieto už boli v štýle izieb v bežnej nemocnici. Aj keď okno by som považoval za štandard. Niektorí pacienti mali aj "luxus" balkóna. Spoločná terasa na mňa urobila dobrý dojem.

UMENIE

V porovnaní s kaštieľom pôsobí tunajší umelecký štýl v súlade s prostredím modernejšie. Prevládajú pestrofarebné maľby na stenách. Je možné, že šifrujú nejaké odkazy. "FMP" sa opakuje viackrát.

Niektorí umelci skrášlili aj schodištia či kúpelne.

Na záver som si nechal naturalistických umelcov. Prvý nechal koláž, druhý použil tie najjednoduchšie výrazové prostriedky. Tam je riziko, ak vás upúta dielo natoľko, že zabudnete pozerať pod nohy...

Zaujímalo by ma, či umelecké diela sú autorskými počinmi uličných grafiťákov, alebo sú medzi autrmi aj bývalí pacienti...

 

NAVIGÁCIE (A TOALETY)

Navigácie. Nie v pravom slova zmysle. Totiž sa tu objavili šípky a smerovníky, ktoré sa snažili ma "navigovať".

Únikový východ. Jeden nakreslený, podľa ktorého som vošiel do miestnosti. Chytrák nás chcel nachytať :-)

Druhý je ale zrejme originál, nastriekaný na stene. Pravdepodobne ma posielal na schody. Ale striktne rešpektujúc šípku dôjdem k východu, z ktorého naozaj môžem "uniknúť". Má to malý háčik. Som na poschodí...

Ďalšia navigácia je v inej "núdzi" užitočná a hlavne nezavádza. Aj keď misa na dámskej toalete je "mimo misu"...

(Zasa hľadať toalety, keď okolo je opustený obrovský park, kde je množstvo prírodnej intimity... Len pozor na žihľavu :-)

Keď už sme pri toaletách. Síce niektoré dvere už opustili pánty, svoj účel ale toalety ešte môžu splniť. Aj keď, spomínal som prírodu. Lebo na splachovanie by som sa nespoliehal.

PODKROVIE

Prehliadku ukončím v podkroví. Musím ísť po schodoch, keďže už sme videli, že strojovňa výťahu je práve na podkroví.

Podkrovie nepripravilo žiaden šok či prekvapenie. Otvorené okno/dvere (vieme, že budova zrejme v minulosti pokračovala) je provizórne chránené pred prípadným nešťastím.

Schádzam na prízemie. Objavil sa nový východ z pavilónu.

V závere šiestej časti Čerbnobyľov som sľúbil prechádzku po parku. Nuž ale nový pavilón ma zdržal trocha viac. Takže park a drevený pavilón (ten je ale podstatne menší) si necháme na ôsmu časť. Už radšej nebudem spomínať termín, ale snáď do konca týždňa sa podarí...

Čo vravíte?

Aha, ten zošit.

Nuž, budem sa opakovať už nielen v úvode (formulka o Černobyle), ale aj na konci.

Nie, nezabudol som. Však sa cez nádvorie musím dostať k autu.

Zošit bude buď zlatý kliniec, alebo trpké sklamanie. Dočkáme času...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR

Zúfalo neoriginálny Lukašenko

Autoritári sveta majú podobné postupy.

Kto vyzradil Kyselicu? Ministerstvo o svojom vyšetrovaní mlčí

Naď môže Kyselicu zbaviť mlčanlivosti.


Už ste čítali?